Netradične sa povenujem nahrávke, ktorá síce metalová rozhodne je, ale s preferovanými extrémnymi formami kovového žánru nemá spoločné fakt nič. Dostal som CD na recenziu a už som sa musel pasovať s o dosť tvrdšími orechmi než je táto prístupná, príčetne vymyslená a ľahko vstrebateľná i pochopiteľná nahrávka mladého kvinteta MARTUROS, ktoré na metalové chodníčky vykročilo v Prievidzi v roku 2015 a „Nameless“ je jeho debutovým albumom. 

CD vyšlo vo februári u Support Underground, kde tiež – nie prvýkrát – zalovili mimo svoje hlavné teritórium, a prináša štedrých vyše 50 minút hudby, naporciovanej do desiatich skladieb. Tie na prvé počutie zaujmú kvalitným, plným, miestami až masívne pôsobiacim znením. V ňom potom vyniknú šikovne poskladané a zaranžované kompozície, prezrádzajúce, že ich tvorcom rozhodne nechýba talent a netápajú pri hľadaní toho, čo chcú hrať. „Nameless“ je jednoznačne vyzretý a dotiahnutý debut.

Žánrovo ide o energický, nabrúsený heavy metal, vyše štyridsať rokov existujúci žáner, ktorý tu je spracovaný s citom k dávnym koreňom a zároveň tak, aby ani náhodou neznel archaicky, ale sviežo a súčasne. O to sa stará v prvom rade gitarová hra, ktorá slušne tlačí na pílu a zároveň je vytunená rôznymi vyhrávkami čerpajúcimi z novších metalových žánrov. MARTUROS sa na nejednom mieste dotýkajú power/thrash metalu, na druhej strane prinášajú plejádu melodických a atmosférických motívov, ktoré každej skladbe dodajú dostatok vlastnej tváre. Netreba zabudnúť ani na sympatickú hru basgitary, úspešne sa púšťajúcej aj do sólových výjazdov.

Na jedenej strane často ťažké riffy – jeden moment mi dokonca pripomenul PARADISE LOST na nesmrteľnom „Gothic“ –, na strane druhej veľa dominantných melodických figúr, v ktorých sa objaví aj spomienka na HELLOWEEN spred vyše troch dekád. Ozvena RUNNING WILD v štvrtej skladbe je takisto celkom príjemná. Nad gitarami a bicími sa nesie vokál Maggee, ktorá tu nie je za nejakú opernú slávicu, naopak v jej silnom, výraznom, neraz až zachrípnutom a energiou nabitom hlase dominuje rockový a metalový drive. Spev teda tvrdé vyznenie hudby MARTUROS nezjemňuje, skôr ho ešte zvýrazňuje. Celkovo znie album vyvážene, presne tak, aby tam nebolo nič „navyše“, a výsledkom tohto prístupu je vydarená metalová nahrávka.