Erupciou číreho zúfalstva sú prvé tóny „Capture“. „O krok bližšie niekam... O krok bližšie nikam,“ hlas je pílkou zarezávajúcou sa hlboko do drene poslucháča; Alan Dubin predvádza vrcholné divadlo totálnej agónie. O tom sú KHANATE od svojich prvopočiatkov a neinak tomu je na „Capture & Release“, dvojskladbovom, ale takmer trištvrtehodinovom EP. KHANATE si z domovského prístavu Southern Lord odskočili splatiť dlh vydavateľstvu Hydra Head (vlastnenom Aaronom Turnerom z ISIS, na ktorých koncerte sa O'Malley a Plotkin stretli), ale na svojom zvuku zmenili len pramálo. Napriek tomu je „Capture“ jedným z najsilnejších kúskov zo „spevníka“ tejto skutočne extrémnej kapely. Kĺzanie prstov po hmatníku a rozložené akordy z „Things Viral“ ustúpili kontinuálnemu, „sunnovskému“ basovému brumu („Capture & Release“ dokáže rozvibrovať nábytok, posluch na slúchatkách je polovičným zážitkom). Trikom KHANATE je schopnosť vnútornej gradácie v rámci predlhých skladieb. Jednotlivé nástroje sú permanentne v stave zdanlivého fadeoutu – zrazu na sekundu všetky súčasne zmĺknu, aby v ďalšom okamihu unisono vybudovali hlukovú stenu, okamžite po vztýčení sa rútiacu späť na zem. A znova.

KHANATE sú na rozdiel od dnes známejších SUNN O))) „klasickou“ skupinou v tradičnom obsadení spev-gitara-basgitara-bicie. Druhá polovica EP, takmer polhodinová „Release“, je však netypicky blízko ambientu či „čistému“ drone, veľká časť skladby je de facto sólom pre vokál. Decentné použitie elektroniky v úvode nie je predzvesťou hlukovej smršte, ale valivého oblaku vnútorných pochýb. „A všetko, čím si, leží na zemi/Polámaná, otvorená a vytekajúca/Listy nasakujú, pijú/Si krvou/To je všetko,“ znie sebaspytujúci Dubinov rev a apokalyptický rozmer hudobnej zložky mu len dodáva na naliehavosti. KHANATE nerezignovali na zdelenie, ale sú alternatívou k tradičnému poňatiu hudby, ktorá často slúži ako katalyzátor tryskajúcich emócií. Kým s martýrom Jonasom Renksem a jeho KATATONIOU si môžete o ďalšom a ďalšom životnom údere pod pás spievať, s KHANATE sa ho chtiac-nechtiac dotknete sami.

Nebudem sa snažiť hľadať, čo je lepšie. KHANATE sú jednoznačne javom, ktorý vie napodobniť nanajvýš sám seba. Ani „Capture & Release“ zrejme neprekvapí nikoho, kto sa s touto inkarnáciou tvorby Stephena O'Malleyho už stretol. To však nič nemení na oceľovej sile stisku, ktorým vás táto nahrávka chytí pod krk. Chytí & (ne)pustí.