Osem rokov trvalo VOIVOD, kým sami seba presvedčili, že sú ozaj kapela. Taký silný bol Piggyho odkaz: dva albumy vydané od jeho predčasného odchodu boli pietnym cvičením vo vymetaní šuflíkov a – popravde – zapadli.

Dosť však o Piggym: dnes predsa meno VOIVOD nesú tri štvrtiny pôvodnej zostavy a „post-forrestovská“ transformácia v podobe návratu ku koreňom je zavŕšená. „Target Earth“ je dielom skupiny vedomej si svojej histórie a pretrvávajúcej sily.

Estetika Québečanov reprezentovaná Awayovým dizajnom stále odkazuje na sedemdesiatkové sci-fi. Rovnako ako vedeckofantastická literatúra však stavia na súčasnom kontexte. A tak už zbežné prelistovanie bookletu – ako to už býva u VOIVOD aj celého žánru, ktorý balansuje na pomedzí gýča a ťažko popísateľnej, fascinujúcej príťažlivosti – naznačí, že „Cieľ Zem“ nie je o Zemi budúcej, ale dnešnej.

„Rozklad korporácií / Dezilúzia z inštitúcií / Toxické aktíva, nestabilné / Všetka dôvera v systém vypnutá,“ pľuje Snake v titulnej skladbe: „Ešte zopár hodín, náš čas vypršal“. Doskou sa mihnú odkazy na hnutie Occupy („Resistance“) či ľahký odér konšpiračných teórií („Artefact“).

Nejde však o problém, ktorý si VOIVOD nechali prerásť cez hlavu, naopak: sociálna kritika je zasadená do kontextu apokalyptických hviezdnych vojen, politické náznaky prevalcujú verše o mimozemšťanoch: celý balík „Target Earth“ je strojom na cestu v čase – protijed na privysoké umelecké ambície a odpoveď na otázku, odkiaľ by mohol tápajúci metalový žáner nabrať silu. „Nenechám ich ostrihať ma / Všetka sila by zo mňa spadla,“ spieva sa v priamočiarej thrashovej hobľovačke „Kluskap O’Kom“ (a treba podotknúť, že päťdesiatnici Snake, Away a Blacky si hrivu udržujú poctivo).

Tým najdôležitejším atribútom trinástej radovky je však hudobná zložka. VOIVOD sa podarilo zachovať všetky „trademarkové“ prvky vlastnej značky – v súlade s naznačeným trendom ubrali z agresivity (i keď výnimky sa nájdu) a pridali na príbehovosti. „Vesmírny feeling“ je tu stále; špecifický zvuk so spevom prichádzajúcim akoby z diaľky a tempo, ktoré typické disonantné gitarové kudrlinky nebrzdia, ale dopĺňajú, poslucháča ťahajú neustále kamsi nahor.

Vrcholom nahrávky a najlepším príkladom všetkého vyššie napísaného je „Mechanical Mind“. Sedem a pol minúty je znepokojivou sondou hlboko do utrápenej mysle na pomedzí šialenstva: „Vidím sa v diaľke, v opare ničoty / Rozbíjam stenu medzi mojím domovom a mojím vedomím (...) Prichádza noc, vo vnútri vina, červy mysle ma navždy zjazvili.“

Skladba plná zlomov speje do kataklizmatického finále. VOIVOD na „Mechanical Mind“ vystrihli učebnicový progresívny metal; ak v slove „progresívny“ hľadáme pôvodný význam. Zrozumiteľný príbeh a hudobná zložka sa zrazili v bode blízkom dokonalosti.

Krása „Target Earth“ spočíva v tom, ako dôverne známo pôsobí na kohokoľvek, kto ku kanadským astronautom pričuchol. Autorovi recenzie výraznou melodickosťou pripomína nedocenený „Angel Rat“, no z troch dekád histórie VOIVOD si každý fanúšik dokáže vyberať svoje vlastné pojítko.

Trinástkový album nie je upachtenou snahou o retro ani falošným pokusom o modernu. Nie je o gitarovom súboji Piggy – Chewy. Je to jednoducho nový album VOIVOD. A je výborný.