IOTUNN - Kinship
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Vystrelím ti dieru do hlavy a až potom sa vrátim do domu. A budem spať ako bábätko. Zmrdov ako ty sme v Kórei vŕšili do výšky poldruha metra miesto vriec s pieskom.“
Waltovi Kowalskemu práve zomrela žena. Veterán kórejskej vojny zostal sám v dome vo štvrti, odkiaľ už takmer všetci Američania vymizli, nahradili ich prevažne ázijskí prisťahovalci a priamo do vedľajšieho domu sa navyše čerstvo nasťahovala rodina patriaca k zvláštnemu etniku Hmong – niežeby pre Walta znamenali čokoľvek viac než iní „rákosníci“. Walt má dvoch synov, ktorí sú, mierne povedané, idioti s idiotskými manželkami a idiotskými deťmi. Na svet okolo seba zanevrel, takže ho už zrejme ani neprekvapí, keď mu vlastná pubertálna vnučka naznačí, či by jej po jeho (snáď skorej) smrti nenechal svoju pýchu – Ford Gran Torino ročník '72, o ktorý sa s takmer otcovskou láskou stará vo svojej garáži. Nie je jediná, ktorá si naň robí zálusk. Thao, šikmooký introvertný teenager z vedľajšieho domu, neúspešne odoláva verbovaniu do pouličného gangu Aziatov. Ako vstupnú skúšku má nablýskaný Ford ukradnúť. Lenže Walt Kowalski nie je len taký obyčajný americký dôchodca z predmestia. Walta Kowalskeho hrá Clint Eastwood.
„Gran Torino“ patrí ku komornejším režisérskym filmom Clinta Eastwooda a z dvojice tesne po sebe idúcich „Gran Torino“ a „Changeling“ mu bude iste patriť tá záveternejšia časť miesta pod Slnkom. V mnohom vôbec neprekvapí. Prináša jednoduchý príbeh nasiaknutý americkou realitou, jasne stanovenými hodnotami a stranami barikády, kolíziu generácii, tentoraz aj kolíziu kultúr ako bonus. Nechýba mu prekvapenie, hra s citmi diváka a silná pointa. Jeho obnaženosť a intimitu dotvára prítomnosť Eastwooda ako jedinej veľkej hviezdy, jednoduché a okamžite pochopiteľné prostredie a tentoraz aj prítomnosť nehercov, ktorí z „Gran Torino“ robia takmer európsky film. Oproti „Million Dollar Baby“ tu máme oveľa menej oscarovskej štylizácie a oveľa viac prekvapenia. Postavy nevzbudzujú žiadne zbytočné sympatie a svet Hmongov nie je ani nasilu „americky“ prikrášlený – a v konečnom dôsledku je pri skúmaní osobností jeho príslušníkov úplne zanedbateľný. Drvivá väčšina filmu je navyše natoľko politicky nekorektná, až je to vtipné. Veď povedzte, z ktorého filmu ste sa naposledy dozvedeli minimálne 10 vulgárnych pomenovaní jediného etnika – pri strate čo i len štipky sympatii k nemu?
Ako pri mnohých podobných filmoch, prezrádzať čokoľvek bližšie zo zápletky a vyvrcholenia by bolo okrádaním potenciálneho diváka o zážitok. Preto len všeobecne: „Gran Torino“ je o predsudkoch, ktoré realita nerozlišuje na oprávnené a neoprávnené. Je to film o vzťahoch generácii a hodnotách, ktoré Amerika riešila odjakživa, a čoskoro ich naplno budeme riešiť aj my. „Gran Torino“ je o zakorenenej hrubosti v ľudoch, ktorú im nevyčítate, pretože je stokrát lepšia ako póza vznášajúca sa vo vzduchu, ktorá v konečnom dôsledku napácha oveľa viac škody. Čo viac, Eastwoodov komorný film je o spoznaní toho, že ľudská morálka je ďaleko rozsiahlejšia a vznešenejšia vec, než ľudské správanie.
Príbeh, ktorého sila je priamo úmerná jednoduchosti. Myšlienka, ktorá je univerzálna a nerelatívna. Western z amerického predmestia súčasnosti v podaní nezmieriteľnej legendy.
8 / 10
Vydáno: 2008
Vydavatel: Warner Bros
Stopáž: 116
GRAN TORINO
[USA 2008]
Réžia: Clint Eastwood
Scenár: Nick Schenk
Kamera: Tom Stern
Hudba: Kyle Eastwood, Michael Stevens
Hrajú: Clint Eastwood, Christopher Carley, Bee Vang, Ahney Her, Dreama Walker, Brian Howe, John Carroll Lynch, William Hill, Scott Eastwood a ďalší.
Premiéra v ČR: 19.2.2009
-bez slovního hodnocení-
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.
Místy tak trochu těžkopádný death metal, který ale sází jak na zajímavé technicky neotřelé provedení, tak na dusivě temnou atmosféru. Pekelný vokál navíc dodává na dramatičnosti. U mě to celkem funguje.
Instrumentální postrocková klasika, která příliš nerozvlní stojaté stylové vody, ale má tu správnou jemnou atmosféru a i díky drobným přesahům například do progrockové či jakoby cinematic sféry nenudí. A to u současného post rocku není málo.
Zajímavý vánek z neočekávaného směru se objevil u power/progmetalových DGM, Italové nabrali směr do progrockového pravěku a v kombinaci s jejich powermetalovou energií je z toho neuvěřitelně svěží výsledek. A vůbec to nezní jako hloupé retro. Bravo.
Pětačtyřicet minut čirého utrpení. Denverská black/death metalová zrůda si zachovala až nesportovní tlak a k tomu nám ještě pořádně zčernala. Pokud se rozhodnete spočítat pasáže, kdy vám BLACK CURSE dají prostor se nadechnout, dojdete k číslu nula. Bravo.
Ze zatuchlé jeskyně vylezla trojice neotesaných Švédů a jala se kázat okrajový, primitivními instinkty řízený OSDM. Individua oděná v zástěrách z kůže ulovených zvířat třímají v pazourách prvotní nástroje a promlouvají k nám nechutným vepřovým jazykem.