DVD „Digital Connectivity“ som dostal do daru pri jednej zvláštnej príležitosti pred pár rokmi. Netajím, že som sa mu nadmieru potešil, hoci už v tých rokoch môj zápal pre FEAR FACTORY strácal na obrátkach. Predsa len táto kolekcia z ich dovtedajšej tvorby vyvolala vo mne netušené nadšenie, ktoré som si upokojoval prezeraním jej obsahu. Po čase, ale nastal absolútny útlm môjho záujmu o FEAR FACTORY a DVD-čko skončilo ako zberač prachu na poličke. Netuším, prečo som sa k nemu vrátil práve teraz, no vychutnal som si ho ako dobre odležané víno.
Po vložení kotúčika sa rozbalí menu, kde vám odporúčam kliknúť rovno na „Play movie“ a prejsť rovno k veci. Dokument je rozdelený do štyroch častí, ktoré podávajú svedectvo o vývoji skupiny z miestnej kapely klubových rozmerov až k celosvetovému úspechu. Všetko komentujú samotní členovia kapely. Kecov nie je priveľa, miestami sú zaujímavé a veľa interesantných informácii o minulosti FEAR FACTORY som sa dozvedel práve z tohto DVD.
Obdobie „Soul Of A New Machine”
Návrat do roku 1993, keď sa kapela prebojovala z lokálnych klubov až na pódium najväčšieho a najdôležitejšieho európskeho metalového festivalu DYNAMO Open Air 2003. Je tak trochu pre mňa zvláštne sledovať chlapov z kapely, ako s očividnou radosťou komentujú túto etapu svojej minulosti pod českou (československou) vlajkou s logom FEAR FACTORY. Priznávam, že ich debut „Soul Of A New Machine”, vydaný rok predtým mám aj napriek istej „nedotiahnutosti“ najradšej z ich tvorby a práve táto časť DVD je pre mňa niečo ako biblia. Pripomína mi moje vtedajšie nadšenie touto bandou. Veď kto by nebol nadšený z takých skvostov ako sú „Martyr“, „Scapegoat“ a „Scumgrief“, nie?
Obdobie „Demanufacture”
Časť venovaná globálnemu úspechu kapely na metalovom poli sa začína reportážou austrálskej televízie o rozmlátenom klube v Sydney, kvôli zrušenému koncertu. Tri stovky rozvášnených fanúšikov od zlosti ničilo všetko navôkol a na ich upokojenie museli byť povolané policajné posily zo širokého okolia. Áno, v tej dobe prepuklo FEAR FACTORY šialenstvo a valcovalo celý metalový svet. Šialenstvo prejavujúce sa okrem rekordnej úspešnosti albumu a plných hál aj odhalenými prsiami v prvých radoch, polonahými slečnami v tourbuse, tetovaniami inšpirovanými skupinou... atď. Nepopieram, že fanúšikovské šialenstvo v súvislosti s FEAR FACTORY som prežíval aj ja. Kapela natočila aj svoj prvý klip „Replica“, ktorým atakovala televízie celého sveta, no hlavne vtedy najdôležitejšiu MTV. Z tohto obdobia pochádza tiež živý záznam „Self Bias Resistor“ zo štúdia MTV, kde skupina vystupovala ako hosť Vanessy Warvick v programe Headbanger’s Ball. V roku 1996 v Kanade natočili temný (čiernobiely) live záznam „Dog Day Sunrise“, ktorý sa na nosiči taktiež nájdete. V tejto časti filmu zaujme aj interview z japonskej televízie, vidno, že Japonci občas od nemeckého heavy metalu siahnú aj ku kvalitnejším záležitostiam (no to by si sa divil, po čom Japonci siahajú - pozn. korektora).
Obdobie „Obsolete”
FEAR FACTORY v tej dobe sprevádza zbieranie vavrínov. Preberanie zlatých platní, ešte preplnenejšie haly, koncertné turné nemajúce konca. Tretia časť je naplnená práve v najväčšej miere rôznymi zákulisnými zábermi a srandičkami z tour (aké nečakané, však?). Nájdete tu aj klipy, jeden k tak trochu netradičnej skladbe „Cars“ a druhý k relatívne klasickejšej „Ressurection“. Práve po „Obsolete“ som začal strácať záujem o FEAR FACTORY, zjavne som ich premenu (znamenajúcu viac elektroniky) v tej dobe nezvládol.
Obdobie „Digimortal”
Moja vtedajšia strata záujmu o kapelu definitívne vyvrcholila vydaním „Digimortal“. Hoci už dnes nevidím „Obsolete” a „Digimortal” až tak katastrofálne, aj dnes si myslím, že boli poznamenané stratou dychu. Jedným z dôkazov tohto obdobia je aj klipovka „Linchpin“. Záznamy z koncertov dokumentujú ďalšiu zmenu oproti minulosti, ktorou je angažovanie klávesáka. Hoci ten sa nikdy nestal oficiálnym členom kapely, FEAR FACTORY ho potrebovali s ohľadom na doslova prílišné používanie umelých zvukov vo svojej tvorbe. Zaujímavým momentom je aj oslava Christianových (basgitara) narodenín priamo na pódiu uprostred koncertu. „Happy Birthday To You“ mu spievala plná hala, aby v jeho tvári skončila obstojne veľká torta. Nakoniec mi nedá, aby som nespomenul, ako som sa celý čas zabával pri pohľade na gitaristu Dina Cazaresa, ktorý kapelu opustil, aby našiel svoje šťastie ako herec v pornobiznise.
Na disku nájdete okrem fotiek, diskografie a histórie aj osem raritných audio skladieb (nevydané nahrávky, B-strany singlov a remixov), ktoré sú zaujímavé skôr pre svoju raritnosť, ako kvôli kvalite produkcie.
Slušne nabúchané DVD, ktoré mapuje existenciu skupiny od ich vzostupu až po pád. Burton C. Bell opustil skupinu v marci 2002, dva mesiace po vydaní tohto nosiča. Hoci jeho odchod nakoniec nebol definitívny, tak FEAR FACTORY už nikdy neboli tým, čo v práve mapovanom období. Ak vlastníte tento nosič, držíte v rukách zlatý kus metalovej histórie...
