„Just listen to it Voice so true inside calling / To pick you up and march you on Keep from falling Let go your sorrow Sun will shine, this I promise Rising tommorow Rising..." Vážne by som chcel po vypočutí tohto albumu vidieť výraz v tvári týpkov, ktorí MACHINE HEAD po „Burn My Eyes" odpisovali ako módu a prorokovali krátke trvanie ich pobytu na výslní. Faktom je, že v prípade „Through The Ashes Of Empires" ide už o piaty štúdiový výtvor agresívnych Američanov. Posledné albumy (hlavne „Supercharger") už skutočne začínali naberať povrchné tendencie a kapela produkovala štvorminútové chytľavé a nenáročné veci, ktoré mali aj patričnú komerčnú odozvu (=predajnosť). Ak teda niekedy bol dôvod pre obavy ohľadom pôsobenia a ďalšieho vývoja MACHINE HEAD, tak len po albume „Supercharger".
Na „Through The Ashes Of Empires" došlo k výrazným zmenám. MACHINE HEAD proti všetkým očakávaniam a najodvážnejším predstavám pripravili skutočne fenomenálne dielo, ktorému treba venovať niekoľko pozorných vypočutí. „Through The Ashes Of Empires" je temný monument moderného metalu obsahujúci desať nekompromisných kompozícií, ktorým nechýbajú nápadité a komplexné aranžmány, dielom, ktorého emocionálna ťarcha posiela do poslucháča do kolien. V jednotlivých skladbách je pritom natrieskané len to najlepšie z predchádzajúcich albumov - teda rovnako melodické vyhrávky, či Flynnové refrény, ako aj energické drtiace výpady. Prepracovanosť jednotlivých námetov je doslova šokujúca a skladby bez problémov atakujú sedem minútovú hranicu. Je tu počuť fantastickú zohranosť a roky skúseností (Flynn už drhne struny pekných pár rokov, či už v rámci VIO-LENCE alebo ako zakladajúci člen FORBIDDEN), neuveriteľnú koncentrovanosť celej kapely nie na individuálne výkony (po tejto stránke je zbytočné hľadať chyby), ale v prospech celkového výsledku. Prvé štyri minúty jednotlivých songov počúvate typický MACHINE HEAD, lenže potom prichádza vždy premostenie v podobe nového riffu a skladba nadobúda nové rozmery, pričom s blížiacim sa záverom ešte výrazne graduje. Táto stavba je typická pre úvodnú (a asi najlepšiu) záležitosť „Imperium", ktorá doslova exploduje, takmer baladickú „Days Turn Blue To Gray", alebo „Vim" (druhá polovica a nosný riff jednoznačne odkazuje na BLACK SABBATH) a „All Fall Down". Výnimkou sú tri kratšie výbušné záležitosti - „Bite The Bullet", „Elegy" a „Wipe The Tears", nenarušujúce však celkový ráz albumu. Zaujímavosťou je na ich pomery a po posledných albumoch nezvykle častý výskyt gitarových sól progresívneho rázu. Úplne samostatne stojí záverečná „Descend The Shades Of Night" predstavujúca MACHINE HEAD ako kapelu schopnú vytvoriť nezvyčajne emotívnu skladbu a Flynna v úlohe vyzretého vokalistu. Jedinú výčitku možno smerovať k melodickému refrénu v „Left Unfinished" - menej je niekedy viac.
K mimoriadne temnému vyzneniu prispieva textová zložka, kedy ožívajú démoni Flynnovho detstva, témy zložitých rodinných vzťahov, vzájomných citov, výčitiek a pocitov odcudzenia (sám Flynn je adoptované dieťa), drogy (alkohol, heroín a speed skúsil Flynn na vlastnej koži) a vôbec osobné problémy, ktorými musíme v určitých etapách vlastného života čeliť každý. Pre celkový efekt robí veľa aj výborný zvuk, MACHINE HEAD obnovili spoluprácu s producentom prvých dvoch albumov Colinom Richardsonom, ktorý mal tento krát na starosti mixáž a produkcie sa ujal Rob Flynn pod jeho dohľadom. Album vychádza i v limitovanej edícii ako dvoj cd obohatené o rôzne demo verzie a video.
Album prišiel vo vhodnom čase, keď sa človek pod vplyvom rôznych priemerností, ktoré firmy chŕlia, zamýšľa nad tým, či ho ešte dokáže metalový album zaujať. „Through The Ashes Of Empire" je možno najlepším dielom MACHINE HEAD, ktoré sa bude len veľmi ťažko prekonávať. Najtvrdší, najtemnejší, najosobnejší a najlepší METALOVÝ album roka 2003.
