THE FOREST FORGETS - Of Wind & Willows
Postmetalový koktejl, ve kterém je namixováno hodně rozdílných vlivů, od DEFTONES přes náznaky TOOL až k post rocku či dravému i melodickému post hardcore. Trochu zvláštní koktejl, ale říz to rozhodně má.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Ako vyzerala metalová scéna prvej polovice deväťdesiatych rokov? O desať rokov neskôr môžeme kľudne povedať, že ak by mala väčšina vtedajších pamätných albumov vyjsť dnes, dostali by nemilosrdnú známku „old-school“. Práve rok 1995 dokončil akýsi zlom, skostnatených metalistov definitívne porazili pionieri metalovej alternatívy, prekvapivo s veľmi slušnou odozvou publika. Bolo to legendárne obdobie labelu Century Media, producenta Waldemara Sorychtu, štúdia Woodhouse. Existuje presný bod, jediná sekunda, ktorá symbolizuje začiatok konca doom metalu a zrod inšpiratívneho a sviežejšieho post-doomu, zároveň však revolučný prerod metalovej hudby na moderný a vyspelý štýl. Ten výnimočný moment nastal práve vtedy, keď sa drsný „old school“ riff z úvodu „Strange Machines“ rozvinie v zasnenú slohu a pripraví „background“ pre Anneke van Giersbergen, prvú osobnosť a skutočnú speváčku medzi dovtedy utláčanými a nevýraznými porcelánovými bábikami z ostatných doom metalových kapiel.
„Mandylion“ je skutočne vzácnym skĺbením výnimočných talentov. Dovtedy utiahnutej partičke holandských študentov akoby práve Sorychta otvoril oči. Nielen pre THE GATHERING, ale aj pre vlny kapiel po nich, objavil čaro jednoduchých kompozícií, na ktoré potom ako na čisté plátno vytváral maľby nápaditých aranží a alchymistického miešania tých správnych zvukov. To je studňa, z ktorej partia z holandského Nijmegenu čerpá dodnes. Spoločná schéma všetkých ich albumov, ktoré sú napriek tomu tak odlišné jeden od druhého, je toho najlepším dôkazom. Skladby na „Mandylion“ sú rovnocenné, oceniť však treba dramaturgiu, ktorá nedovolí poslucháčovi poľaviť v pozornosti. Ak sa tak aj počas „Fear The Sea“ stane, v zápätí prichádza titulný etno zážitok „Mandylion“, pôvodne súčasť štýlovo podobného bočného projektu Franka a Reného, DEEP TRIEST. Poloinštrumentálna „Sand And Mercury“ je desaťminútový aranžérsky vrchol albumu, príbeh zvukových vĺn, zakončený dychberúcou Anneke a archívnym hovoreným slovom J. R. R. Tolkiena. Finálna „In Motion #2“ je spojením rockovejšej prvej polovice albumu s tou atmosférickou a epickou. Napriek nenápadnému umiestneniu je táto skladba stále súčasťou koncertného programu THE GATHERING. Kto si niekedy na sebe naživo vyskúšal orgazmické účinky záveru štvrtej minúty skladby, musí pochopiť prečo.
V kontexte vtedajšej scény je „Mandylion“ nepochybne vizionársky čin. Jednak však v porovnaní s neskoršími počinmi THE GATHERING znie zdravou naivitou, dravou úprimnosťou a mladíctvom; nech už sa sústredíte na živelne zvlnený hlas Anneke, zvukovú banku klávesov Franka Boeijena, alebo bicie Hansa Ruttena, využívajúce zatiaľ iba jeden druh paličiek a striktne rockový drive (ak v súčasnosti zavítate na koncert THE GATHERING a súčasťou Hansovej zostavy bude dvojšlapka, znamená to, že na koncerte odznie „Eléanor“). Na „Mandylion“ sa podieľal ešte pôvodný gitarista Jelmer Wiersma, pri sústredení sa na gitary si však človek ľahko uvedomí, prečo prechod na jednogitarovú zostavu po jeho odchode prebehol tak ľahko.
Ak sa spýtate Hansa Ruttena, ktorý svoj album má najradšej, jeho odpoveď bude „Mandylion“. Desať rokov je dlhá doba na to, aby sa ľudia zmenili. Z holandských študentov sa stali skúsení profesionálni hudobníci, z energickej Anneke manželka a mamička malého Finna (jej muž je mimochodom Rob Snijders, bývalý bubeník CELESTIAL SEASON, o ktorých je v rámci nášho seriálu „Podzimné listí“ tiež reč). Nadčasovosť tohto výnimočného albumu je však zmeraná celými tými desiatimi rokmi, počas ktorých nestihol zapadnúť prachom. Akokoľvek kontrastne môže znieť popri poslednej oficiálnej radovke „Souvenirs“, jedná sa o jeden z kľúčových albumov deväťdesiatych rokov.
Nadčasovosť tohto výnimočného albumu je zmeraná desiatimi rokmi, počas ktorých nestihol zapadnúť prachom. Akokoľvek kontrastne môže znieť popri poslednej oficiálnej radovke „Souvenirs“, jedná sa o jeden z kľúčových albumov deväťdesiatych rokov.
Anneke van Giersbergen
- spev
René Rutten
- gitara, flauta
Jelmer Wiersma
- gitara
Frank Boeijen
- klávesy
Hugo Prinsen Geerligs
- basa
Hans Rutten
- bicie, zvony, tamburína
1. Strange Machines
2. Eléanor
3. In Motion #1
4. Leaves
5. Fear The Sea
6. Mandylion
7. Sand & Mercury
8. In Motion #2
Afterwords (2013)
Disclosure (2012)
City From Above (EP) (2009)
The West Pole (2009)
A Noise Severe (2007)
Home (2006)
A Sound Relief (DVD) (2005)
Accessories - Rarities & B-sides (2005)
The Musical History Tour (2005)
Sleepy Buildings (live) (2004)
Souvenirs (2003)
In Motion (DVD) (2002)
Black Light District (MCD) (2002)
Downfall: The Early Years (2001)
if_then_else (2000)
Superheat (live) (1999)
How To Measure A Planet? (1998)
Nighttime Birds (1997)
Mandylion (1995)
Almost A Dance (1993)
Always (1992)
Moonlight Archer (demo) (1991)
An Imaginary Symphony (demo) (1990)
Datum vydání: Úterý, 22. srpna 1995
Vydavatel: Century Media
Stopáž: 52:40
Produkce: Siggi Bemm, Waldemar Sorychta, The Gathering
Studio: Woodhouse
K "Mandylion" jsem se dostal asi až čtyři roky po jeho vydání a i s přihlédnutím k nadšení, které deska ve své době vyvolala, se jí mojí počáteční nedůvěru podařilo ihned rozmetat. Dnes už při jejím poslechu cítím lehký závan naivity a mladického nadšení, avšak když si uvědomím, že podařila nastartovat další vývoj kapely směrem k dnešnímu zvukomalebnému hračičkovství a náladotvorné téměř až dokonalosti, nelze jinak, než této krásné archiválii vzdát oprávněný hold.
Bola to veru pred desiatimi rokmi veľká vec. Album "Mandylion" s anjelikom Anneke za mikrofónom spôsobil doslova explóziu zaslúženého záujmu o túto kapelu. Ani ja sa netajím obdivom k tvorbe mladých Holanďanov z toho obdobia. Nasledujúci počin "Nightime Birds" považujem za ešte zaujímavejší, o to viac ma mrzí postupné vysychanie zdanlivo nevyčerpateľných zásob skvelých nápadov a dnešné uviaznutie tejto kedysi ladnej metalovej plachetnice v trip-rockovej plytčine.
Kapelu už v dnešnej dobe vôbec nesledujem, ale tento „debut“ (prvý album s Anneke) si hocikedy pustím a s radosťou sa započúvam do tohto veľdiela. Nahrávka, ktorá ma dušu a dokáže potešiť, hoci po hudobnej stránke nejde o žiaden unikát. Sila tohto albumu je v pocitoch a atmosfére. Hovoriť o THE GATHERING ako o doome, alebo post-doome? Nebudem sa naťahovať o pojmoch a dojmoch, je mi to jedno a ani jedna škatuľka mi na to nesedí. Tento album ma dostal aj v roku svojho vzniku a dostane ma vždy, kedykoľvek si ho pustím. To, že pri počúvaní tohto albumu mám pocit, že vyšiel včera a nie pred desiatimi rokmi svedčí o nadčasovosti a nesmrteľnosti dobrej muziky, produkovanej v roku 1995 kapelou THE GATHERING.
Vzdy ked mam povedat, ktory album od Gathering mam najradsej, nastavaju pre mna muky, pretoze ich vsetky zboznujem... bola by to Sophina volba, urcite by som olutoval hocake rozhodnutie. A preto iste pochopite, ze nemozem ani inak hodnotit.
Postmetalový koktejl, ve kterém je namixováno hodně rozdílných vlivů, od DEFTONES přes náznaky TOOL až k post rocku či dravému i melodickému post hardcore. Trochu zvláštní koktejl, ale říz to rozhodně má.
Moje první setkání s tvorbou této rakouské kapely probíhá za asistence emocemi prosycené muziky z různých "post" žánrů. Je tam dostatek nápadů i děje, aby to utáhlo přes hodinu trvající stopáž a zároveň motivovalo k opětovnému poslechu. Fakt supr chlapy!
Tradiční melodický heavy metal, ovšem výborný. Na desce je vše v pořádku, kvalitním zpěvem počínaje a vymazlenou produkcí konče. V rámci žánru mohu jen doporučit, jen tomu chybí nějaká ta vlastní přidaná hodnota.
Zmar nad zmar. GRAVE DIGGER přestali být opravdu zajímaví někdy kolem alba "Ballads Of A Hangman" (2009) a od té doby už si vlastně jen zoufale tahají ze své riffové zastavárny, co jim dříve nepřišlo dost dobré. A tentokráte to tedy rozhodně dobré není.
Parádní švédský old school death, který se vrací v čase do devadesátek a servíruje správně dusivou porci švédské žánrové klasiky zarámovanou do charakteristického chrastivého zvuku. Tohle by mělo chutnat především fanouškům starých DISMEMBER a ENTOMBED.
Třetí album švédských mladíků přináší zároveň i jejich nejvyspělejší materiál. Přechod k velkému labelu z intenzity jejich groovem načichlého blackujícího thrashe pranic neubral, navíc skupina přidala ještě více šikovnosti při kompozici. Svižný poslech!
Na rozdíl od kolegy Manatara si nemyslím, že se tihle Švédové nějak příliš stylově rozvírají. Většinu času je to prostě symfoničtěji pojatý black/death, který neurazí, ale nic zásadního se neděje. Jen ty čisté vokály trochu vybočují.