Keby som na toto miesto skopíroval recenziu predvlaňajšej dosky „(A) Senile Animal“ a zmenil názvy skladieb, zrejme by si nikto nič nevšimol. Nie, že by MELVINS uviazli v slučke samovykrádania; ich styl je však natoľko osobitý a nezameniteľný, že čakať jeho dramatickú inováciu je mimoriadne naivné. A rovnako zbytočné.
Tak, ako nemálo kapiel, ktoré si vlastný žáner vynašli sami, majú MELVINS to svoje dávno „odrobené“. Aj napriek tomu (alebo práve preto) táto partička pôvodom zo štátu Washington odchovala už tri generácie hudobníkov. Na MELVINS prisahala prvá vlna grunge zo susedného Seattlu, vyše pätnásť rokov fungujúci eklektickí Japonci BORIS si podľa skladby z repertoáru Kinga Buzza a spol. vybrali názov a pre dnešnú – ktoviekoľkátu už – vlnu alternatívnej tvrdej muziky spoza oceánu sú nespochybniteľným a o nič menším kultom.
Ťažko sa čudovať, že MELVINS dnes vydávajú pod hlavičkou jednej z bášt experimentálneho metalu, Ipecac Recordings. I charizmatický blázon Mike Patton kúzlu sludge-metalových pionierov prepadol: desať rokov po tom, ako za MELVINS stál major label, majú dnes voči svojej cieľovej skupine snáď ešte lepšiu pozíciu. V rýchlom, preplnenom a globalizovanom svete je značka dôležitejšia ako kedykoľvek predtým, v tomto prípade k prospechu veci.
Čo vlastne na „Nude With Boots“ nájdete? Zopár konštánt, z ktorých hneď prvou je pre MELVINS typický „opačný“ obal CD s hlavným motívom tam, kde majú normálne CD prednú stranu bookletu (a naopak) – a opäť signovaný Buzzovou manželkou Mackie. Druhým z nemenných faktorov je exaltovaný, silový hlas Buzza Osborna, stále sa motajúci na polceste k svojmu skoromenovcovi Ozzymu. Tretím je jeho gitarová hra, pokrývajúca celé farebné spektrum, klenúce sa od dusivo ťažkých pomalých riffov ponad mosty z prstolamných vyhrávok až po ľahké, vzdušne rockové akordy. A čo prekvapí? Inštrumentálne intermezzá „Dies Iraea“, „Flush“, z ktorých to prvé by mohlo otvárať ktorýkoľvek pravo zlovestný blackmetalový album a to druhé by sa nestratilo na žiadnom z bočných projektov Mike Pattona. Tých, čo nepočuli „(A) Senile Animal“ môže očariť kolaborácia s mladíkmi z BIG BUSINESS. Jared Warren (basgitara) a Coady Willis (bicie) sú dnes právoplatnými členmi MELVINS. Zdvojená, ťažká rytmika evokuje „thrakovskú“ epizódu v histórii KING CRIMSON – MELVINS takisto zvládajú hrať tvrdo a s rozumom. Hit „The Kicking Machine“, ktorý recenzované dielo otvára, poslúži ako priamy dôkaz, škoda, že na zbytku albumu nemá priameho konkurenta.
MELVINS dokázali absorbovať a po svojom pretvoriť odkaz (pre)historického sabbathovského metalu, jeho „stoner“ variácií z osemdesiatych rokov; precválali a absorbovali to najlepšie z krátkeho obdobia grungeovej horúčky a dnes do popredia sa tlačiaceho post-hardcorového besnenia, drviaceho svojou urputnou, podladenou pomalosťou. Nie je tu veľa nôt, ktoré by ste ešte nepočuli. MELVINS môžu znieť historicky, až pokým si neuvedomíte, že tú históriu sami píšu.
