Osobne som prvýkrát meno EXORCIZPHOBIA zaregistroval v reportoch z OEF 2010. Vtedy gitarista tejto trutnovskej skupiny doslova zachránil koncert americkej thrash/crossoverovej legendy D.R.I., keď za niekoľko hodín nacvičil tuším šesť či osem skladieb a Američania si zahrali aj napriek tomu, že ich strunobijcu Spikea Cassidyho vyradili vážne zdravotné problémy. Meno si urobil aj ako člen živej zostavy E-FORCE, u ktorých pôsobil od roku 2014. Pred trištvrte rokom sme ho tu mali s debutovým albumom česko-amerických FINAL FLAG a teraz prišiel čas preklepnúť si druhý dlhohrajúci album jeho hlavného angažmánu.

To, čo EXORCIZPHOBIA hrajú, som najprv počul naživo pred vyše štyrmi rokmi na Roxor Thrash Feste, kde Trutnovčania hrali len v trojici. S jednou gitarou ich set vtedy vyznel skôr melodicky než nárezovo, ale dalo sa počuť, že inšpiráciu čerpajú hlavne za Atlantikom a 80-kové legendy na pomedzí thrash metalu, hard coru a punku pre nich znamenajú veľa. Thrash metal počuť aj na aktuálnej novinke, ktorá vám počas takmer 36 minút nedá šancu nudiť sa, natoľko sú tie skladby prepracované a zároveň chytľavé. Za totálnym thrashmetalovým hukotom sa budete musieť pozrieť inde, tu sa naozaj hrá skôr melodicky, ale aj veľmi energicky, občas až agresívne, zároveň však odľahčene.

Deväť skladieb je do istej miery retrom, návratom do klenotnice US thrash metalu a crossoveru hlavne z východného pobrežia, ale s istými odskokmi do iných krajov. EXORCIZPHOBIA hrajú veľmi po americky, v ich hudbe budete počuť odkaz ANTHRAX, NUCLEAR ASSAULT, M.O.D., melodika, spevnosť a ľahkosť ich skladieb je práve odtiaľto. (V závislosti od poslucháča sa môže ozvať aj spomienka na Európu, napríklad na TANKARD.) Zaznejú takisto ťažké mohutné riffy ako od TESTAMENT a gitarové nálady i zvuk podobný MEGADETH. Úprimne povedané, asi jedinú originalitu možno nájsť v tom, ako dokonale je to všetko pospájané. A netreba si klamať, tie skladby sú dobré také, aké sú, Trutnovčania skrátka hrajú veľmi dobrý metal. Na to, akí sú melodickí, sú zároveň aj poriadne draví, gitary, bicie i basgitara kopú ako sa patrí a zvukovo je album takisto vydarený.

Popri chytľavosti väčšinou rýchlych skladieb zaujmú EXORCIZPHOBIA skladateľskou šikovnosťou, nápadmi a naozaj štedrým sólovaním. Snáď jedinou výnimkou spomedzi tempovo svižných nákladov je v poradí šiesta v podstate „balada“ s názvom „Time Does Not Heal“ a niekoľko atmosférickejších pasáží. Pokiaľ ide o texty, s výnimkou titulnej, ktorej námetom je Mníchov 1938, sa zaoberajú hľadaním zmyslu života, vzťahmi, a tam, kde nie je miesto pre vážnosť, je to o rokenrolovom živote „dnes tu, zajtra kdesi celkom inde“ – taká je napríklad dokonale hitová štvorka „Gypsy Rock’N’Roller“, jedna z tých skladieb, v ktorých sa tu k slovu dostane aj starý dobrý punk a heavy metal. Ten, kto si ulietaval na US legendách, bude nadšený, a kto si chce vypočuť kvalitný metal podľa súčasných kritérií, nie niečo v štýle „lokálny pokus, 80. roky“, môže tiež ísť na istotu.