Už ma nebaví písať o ďalšej kapele, o ktorej sa vie, že má najlepšie za sebou, a keby odišla pred pár rokmi, odišla by so cťou. Lenže kúzlo NEUROSIS ukrývajú práve starecké šediny, vráskavá koža, chrapľavé hrdlá a hlboké zárezy na palici života. Väčšmi si vážime ľudí, čo si zažili veľa, ak im navyše môžeme veriť každú jednu vetu. Myslím, že práve preto je nová výpoveď Američanov schopná ustáť porovnávanie s minulosťou. Tým viac, že si drží vysoko nastavený štandard a dokáže ho prekonať.

Pocta tradícii

Ubehli dva roky, odkedy sa Scott Kelly a Steve Von Till vydali naprieč Európou po stopách predkov a koncertov v nezvyčajných miestach, kam sa veľká kapela nedostane. Len málokomu by vtedy napadlo, že spomienkový predmet, ktorý si odniesli z trnavskej Synagógy, bude tvoriť ústredný motív obalu ich nového albumu.

Prastaré šípy sú napokon pekným symbolom vzrastajúceho záujmu NEUROSIS o minulosť; „Honor Found In Decay“ je skrz-naskrz tradičný aj v postupoch a nástrojoch, ktoré majú nahrávku spestriť. Nie je však len ďalším albumom NEUROSIS, ako by sa mohlo zdať. Rovnako ako šíp, tiež dokáže bodnúť a zavŕtať sa naozaj hlboko – a zakaždým spôsobiť novú bolesť.

Počúvajte pozorne. Noví NEUROSIS majú v sebe presne to, čo chýba novým SWANS: tiež vedia, ako znieť sakramentsky dobre, ale na rozdiel od SWANS nepôsobia nikdy strojene a chcene. Neviem, či to pripísať načúvaniu srdca miesto mozgu, o ktorom nám Steve Von Till rozprával po koncerte v Trnave. Pravdou je, že pesničková štruktúra „Honor Found In Decay“ nemá čím prekvapiť, dá sa predvídať a aj tak je devastujúca presne v momentoch, v ktorých byť devastujúca má.

Druhá skladba „At The Well“ je jednou z najlepších, aké kedy NEUROSIS zložili, a pritom až na gajdy obsahuje všetko, čo by ste od skupiny čakali. Folkový úvod a stred názorne ukážu, prečo je sólová tvorba oboch frontmanov úžasná iba v kontraste s metalovou ťažobou, nie osobitne, a zlostný vír z konca skladby zase zhodí zo stola úplne všetko, až si treba na pár sekúnd vydýchnuť a spomaliť tep.

O to viac potom vynikne príjemné prekvapenie v „My Heart For Deliverance“. Jej dobrotivá, ľahučká gitara a klavír pretnú post-metal v niečo, čo znie ako zmierenie sa so životom.

Ak by mali NEUROSIS odpískať hudobnú kariéru, práve toto by bol ten moment, kedy by mali skončiť, zbaliť sa a odísť, lebo lepšie to už byť nemôže. Albumy sa ale nekončia po troch skladbách. A tento našťastie obsahuje aj ďalšie výborné nápady, ktoré nepustia pozornosť z rúk na dlhé minúty – až do zle odhadnutého úvodu predposlednej položky. Aj to iba dočasne.

Pochodeň stále horí

Post-metal môže byť v roku 2012 formálne vyčerpaný a na ústupe, NEUROSIS sa to netýka. S dvojicou päťdesiatnikov na čele dokážu odohrať strhujúce koncerty a vytvoriť album, ktorý s ľahkosťou funguje celistvo aj v jednotlivostiach. Nemusia sa porovnávať so zásadnými počinmi z minulosti, hoci fanúšikovia budú logicky vzhliadať hlavne k nim, a nemôžu byť obvinení z obyčajného epigónstva.

„Naše dedičstvo môže byť poistené iba vtedy, ak budeme naďalej spaľovať minulosť a sadiť semiačka v jej popole,“ zaznieva v propagačnom videu k novinke. Kým ešte pred piatimi rokmi zostával priestor pre pochybnosti, či stojí za to páliť mosty a posúvať sa ďalej, dnes je jasné, že pochodeň stále horí. NEUROSIS rozdrvili pochybnosti na prach.