Devin Townsend má jednu zaujímavú vlastnosť. Schopnosť doviesť do vysokej nadpriemernosti čokoľvek, čoho sa dotkne. Svoj talent rozhadzuje na všetky strany a pravidelne zásobuje hudobný trh kvalitnými počinmi, či už pod hlavičkou vlastného sólo projektu, ako producent albumov iných umelcov, či v kapele STRAPPING YOUNG LAD. Kým prvý album v roku 1995 musel mať ešte popisný názov, sofomór „City“ z roku 1997 sa stal na poli extrémnej hudby pojmom, ukážkou vyšponovanej tvrdosti a agresivity, zmiešanej s dovtedy málo počutými aranžmánmi a starostlivo namiešaným unikátnym zvukom. „Mesto“ sa tretiemu albumu prekonať nepodarilo, štvrtá radovka „Alien“ však túto ambíciu jednoznačne má.

Ako prvé si na albume „Alien“ všimneme zvuk. Mr. Townsend si ani tentokrát nepripravil žiadne prekvapenie a každému musí byť jasné, že najbližšiu hodinu ho bude sprevádzať zvuková kulisa, ktorá sa oproti minulosti dočkala iba nepatrných úprav. Zvýrazňuje to koncepčnosť STRAPPING YOUNG LAD, no vďaka tomu do uší udrie aj nesmierny posun, ktorý hudba tejto kapely absolvovala po obsahovej stránke. Začne to monumentálnym úvodom, dvojminútovou „Imperial“ a rozbiehajúcou sa „Skeksis“, výstavným kusom tohto albumu. To, čo sa tu deje po aranžérskej a nápaditej stránke je niečo naprosto famózne. Absolútny nedostatok klišé, postmoderný uragán rýchlosti a brutality, ktorý však v sebe prináša toľko obsahu, že si človek nestíha robiť ani len poznámky. Existuje ešte nejaká extrémna death metalová banda, ktorá sa na svoju priemernosť hodlá vyhovárať tým, „že tu už predsa všetko bolo“? Budú tu stále iba masy priemerných bezduchých mlátičiek, pri ktorých vyznejú klenoty ako MESHUGGAH, či STRAPPING YOUNG LAD ako nedosiahnuteľný ultra-nadpriemer.

Stručne povedané, album „Alien“ neslúži už iba na filtrovanie Townsendovho brutálneho „ja“, tentokrát hudba STRAPPING YOUNG LAD prináša motívy zo všetkých zákutí inšpirácie tohto kanadského génia. Konštrukcia skladieb je neuveriteľne bohatá, ako keby to nestačilo, pravidelne tu poslucháčsku pozornosť upútavajú aj malé detaily: prechody, zvuky, brejky; toto dielo doslova vrie životom a na rozdiel od mnohých súčasných výtvorov jeho počúvanie vyžaduje veľkú dávku pozornosti. Veľké mená na ostatných hudobníckych postoch sú skvelou odpoveďou na snahu hľadať technické nedostatky (Gene Hoglan tento album odbúchal za necelé tri dni), hlasové polohy a vokálna charizma Devina Townsenda hádam nepotrebuje komentár.

Z roku 2005 ubehla sotva štvrtina, no máme tu horúceho kandidáta na album roka. Nemám príliš v láske písanie recenzií v prvej osobe a takisto príliš unáhlené pozitívne hodnotenia. Tento album prenikol von už uprostred februára, pred napísaním tejto recenzie som ho teda vystavil najmenej 15-násobnému vypočutiu a preskúmaniu, no jednoducho ma nedokázal sklamať. Presne takto si predstavujem death metalový album roku 2005. Nie moderný, či postmoderný deathmetalový album. Jednoducho deathmetalový album. To, že drvivý zbytok kapiel tohto žánru znie ako včerajšie noviny predsa nie je problém STRAPPING YOUNG LAD.