Čaká nás ponor do hlbín času a invokácia pradávnych duchov veku, v ktorom sa na Slovensku začínala formovať deathmetalová scéna. Topoľčianski NAILED NAZARENE na nej pôsobili v rokoch 1991 – 1994. Povstali z trosiek kapiel CATASTROPHE a CRUELTY a zanechali po sebe tri demá. Dve prvé sú sotva niečím viac než nahrávkami zo skúšobne a predpokladám, že dnes by ich doma dosť dlho hľadali ešte aj ich tvorcovia. S „Hosanna Tibi De Profundis“ už NN išli do leopoldovského Exponentu, kam vtedy chodila polovica scény v momente, keď mala pocit, že už sa im hudobne deje „vážna vec“. Práve touto nahrávkou sa zviditeľnili po fanzinoch, ja by som ju ešte možno našiel medzi vecami ponahrávanými na kazety, ale po jej vydaní sa cesty zúčastnených (Juraj „Tchumboth“ Grežďo vokály, Ľubo „Luboth“ Plaskoň bicie a Pavol „Tcholoth“ Záklasník gitary) rozišli. Niektorých zaviedli na vcelku nečakané miesta, bubeník či gitarista sa dal na štúdium teológie. A Juraj G. sa s tu hosťujúcim Jurajom Schlosserom (basgitara, gitary) stretol v thrash/deathmetalových FATAL INFECTION a spolu pokračovali v úspešných, väčšinu kariéry atmosféricky death/doomových THALARION.

Tí sa zo scény po piatich vydarených albumoch vytratili po roku 2006 a zdalo sa, že z týchto končín už veľa počuť nebudeme. Prišla však, či skôr z ďalekého východu bola zavlečená taká pľuhavá doba, z ktorej nakoniec niektorí začali aj vešať nástroje na klinec a iní ich zase celkom nečakane oprášili. A tak sa z ničoho nič z temnoty zabudnutia vynorili NAILED NAZARENE. V zostave jeden Juraj s hlasivkami a druhý so všetkým ostatným bol zrealizovaný nápad nahrať vyše štvrťstoročné demo „Hosanna Tibi De Profundis“ so súčasnými zvukovými možnosťami. Jednak pripomenúť si ho, druhak skúsiť, ako by takto po rokoch znelo. Výsledok sa celkom určite nestratí. Hudba je to hlavne pre pamätníkov, všetky riffy na nahrávke sú pôvodné, nikto nič nepridával ani nevylepšoval. Zvuk je pochopiteľne lepší, mohutnejší, ale zachováva pôvodného ducha, bez ohľadu na „umelé“ bicie je celok živý, šťavnatý, bez príchute plastu. Po tridsiatich rokoch hrania sa hudobníci väčšinou vypracujú, preto ani mnohé fakt jednoduché riffy – nejeden z nich vtedy v tej či onej podobe použil hádam každý, kto tu skúšal fušovať do kovu smrti – neznejú smiešne či hlúpo.

„Hosanna Tibi De Profundis“ je príkladom slovenského death metalu z prvej tretiny 90. rokov. NN sú dosť priamočiari, nehrajú nič komplikovaného, väčšinou živé rýchlejšie tempá, občas klepačky, dosť drvivých stredných i pomalších kusov a obzvlášť ku koncu sa vynorí aj niekoľko ťažkých valivých doomovejších momentov. Textom s lovecraftovskými či rúhačskými témami sedí ponurá atmosféra i pôsobivé, tu a tam možno zdvojené hlboké growlové vokálne podanie, v ktorom niekedy ako keby slová ľudskej reči vychádzali z neľudského hrdla. Túto náladu vyvolá intro, v ktorom do studeného zlovestného kvílenia organu a vzdialeného stonania živlov či divného kvílenia hlboký hlas vzýva mená Starobylých a po ňom sa hrnie death metal miestami pripomínajúci aj ponurejšiu verziu materiálu, aký na debute servírovali KRABATHOR. Nebojím sa povedať, že tomu sa v tejto novej podobe pradávna nahrávka bez problémov vyrovná. A je tu toho viac, aj „zreštaurované“ sóla znejú fajn a melodickejšie pasáže tu a tam sú už predzvesťou toho, čo o pár rokov rozkvitlo u THALARION. Celkovo dobré, príjemné, myslím, že ani fanúšikovia „novej vlny old schoolu“ nebudú mať dôvod krčiť nos, skôr pre nich táto „rekonštrukcia prípadu“ bude poučná a zaujímavá.