Mal to byť posledný album NACHTMYSTIUM. Líder kapely Blake Judd oznámil jej pravdepodobný koniec s tým, že sa chce očistiť od drog a začať odznova.

Po „dobrých deviatich mesiacoch“, pokiaľ ide o odvykanie od drog, a povzbudivých reakciách na Facebooku – celkom príznačné – si to rozmyslel. NACHTMYSTIUM teda nekončí, nový album nie je posledný, len ďalšie živé hranie je nateraz vylúčené.

Pre alternatívny black metal je to zrejme dobrá správa, pre časť jeho prívržencov o niečo menej. Predovšetkým doma v Spojených štátoch pobabral Judd na scéne všeličo.

Najprv okrádal fanúšikov a vydavateľstvo, keď inkasoval peniaze za objednávky, ktoré neodoslal. Zvalil to na manažéra, ktorého nemenoval, a sľúbil nápravu. Neskôr priznal, že spravil hlúposť pod vplyvom závislosti, a ospravedlnil sa.

Vlani v októbri ho zadržala polícia za krádež. Rozhádal sa s vlastnou skupinou. Pre obvinenia z rasizmu zrušili niektorí organizátori jeho vystúpenia (on sám ich považuje za absurdné a reagoval na ne kokaínovým tričkom s nápisom „white powder, not white power“).

Ďalej a zase späť

Osobný problém s Juddom cítiť aj z rozporuplne prijatej novinky „The World We Left Behind“. Dokonca aj v recenzii na americkom portáli Pitchfork, svetovej jednotke medzi alternatívnymi hudobnými portálmi a hipstermi, sa pod známkou 3.9 boda z 10 píše o lenivosti, nedostatku predstavivosti, strašných textoch a hudobníkovej nafúkanosti.

Časť internetovej kritiky bezpochyby uviazla v očakávaniach chorobného metalu, ale ďalšia časť predsa len mieri správne. Nový NACHTMYSTIUM je naozaj ľahší a jednoduchší, trochu lajdácky a nejde ho brať úplne vážne.

Kým texty sú ešte trpké, ako zvyknú byť (a tiež triviálne, ako napríklad „hidden away / alone I pray / for a quick death / every day“ alebo „striving along / year after year / this is my calling / I have no fear“), odľahčené metalové hymny sa vzdialili čiernej špine a v skutočnosti znejú celkom povzbudivo.

Nejde o album človeka na dne, narkomana na odvykačke ani optimistu v eufórii nového začiatku. Pôsobí skôr ako návrat k časom, ktoré sa v spomienkach javia ako jasnejšie. Je chytľavý bez nároku na širšie rozmery a vyššie méty.

Hity bez ambícií

Večne váham, ako si to vysvetliť. Polovične ironické návraty do minulosti a ústupky chytľavosti vzbudzujú sympatie, lebo sú bezprostredné, živočíšne, odľahčené a je ľahšie sa s nimi stotožniť. Naozaj však môžu byť len rezignáciou na experiment. Vyčerpaným cúvnutím pred nárokmi.

NACHTMYSTIUM mali dosiaľ vždy problém dotiahnuť svoje pokusy do konca a nahrať album, ktorý by sa dal nazvať prvotriednym. Pinkfloydovské vsuvky, post-punkové, popové a industriálne miešanie s black metalom, ale aj extrémne „zlovestnosti“ samé o sebe budovali zložitejšie kritériá. Nový album sa od väčšiny z nich oslobodzuje. Keď už nič iné, aspoň znie vyrovnanejšie.

Ak by šlo o posledný album, nebol by žiadnym veľkým epitafom ani na svoje pomery. Na druhej strane je však veľmi záživný až punkovým postojom k riffovaniu, refrénom a vkladaniu odtlačkov black metalu. Sú to nepravdepodobné a nedokonalé hymny pred prázdnym štadiónom. Flákačské hity od čudnej existencie.