Rok sa zišiel s rokom a BDM stachanovci zo San Diega 3. septembra ukázali, že so stratégiou „čo rok, to nový album“ to myslia vážne. Od roku 2006 siedmy dlhohrajúci zásek, začínam byť zvedavý, ako dlho im toto tempo vydrží bez toho, aby začali hrať nejaké vyslovené odvary.

„Lords Of Rephaim“ má k nim ešte kus, možno nie veľký, v zásade sa po stránke skladania od predošlého „The Time Of Great Purification“ veľa nezmenilo. PATHOLOGY stále hrajú to, čím fanúšikov oslovujú – chytľavým, rytmickým, priamočiarym, takpovediac „zrozumiteľným“ (na pomery dnešnej doby, kedy sa príliš uctieva často samoúčelná „technickosť“) brutálnym death metalom.

Je tu miesto na nekompromisné náklepy, drvivé slammingy, patológovia sa neboja ani pomerne výrazných, pre niekoho možno „oldschoolových“ melódií, ich hudba má celkom výraznú zlovestnú atmosféru a s postupmi, inšpirovanými staršími kapelami (podrobnosti napr. TU) pracujú tak, že si už pár nahrávok dozadu vytvorili vlastnú, pomerne ľahko rozoznateľnú hudobnú tvár.

Treba ale dodať, že aj tie výraznejšie skladby na novinke by bez problémov zapadli k materiálu z dvoch predošlých albumov, čo bude zapríčinené hlavne tým, že v posledných rokoch sa v zostave tejto bandy gitaristi točia ako apoštoli na orloji a v tejto sezóne Kevina Schwartza vystriedal navrátilec Tim Tisczenko. Bol na to sám a rozhodol sa vystačiť si radšej s osvedčenými postupmi. Nechcem byť prorokom nešťastia, ale ak na ďalší album takto o rok skladateľsky neprispeje aj niekto ďalší, PATHOLOGY začnú definitívne stagnovať.

Po textovej stránke album poteší hlavne priaznivcov teórií vysvetľujúcich rôzne náboženské texty ako záznamy kontaktov s mimozemskými entitami, samotní Rephaim sú v biblii rasou gigantov, či mŕtvymi predkami, sídliacimi v podsvetí. A na svoje si prídu aj uctievači majstra BDM vokálu Mattiho Waya, ktorý sa na tejto novinke vrátil do kapely. Nadšení ním sú zjavne aj Tim Tisczenko a Dave Astor (bicie), nanešťastie až tak, že Mattiho hlas je dosť výrazne vytiahnutý nad ostatné nástroje. Hudbu si vlastne vychutnáte skôr v pasážach, kde vokál nie je. Basu tam budete chvíľu hľadať a nakoniec na jej „lovenie“ rezignujete.

Novinku od PATHOLOGY nevnímam ako nejaké sklamanie, fanúšikovia dostanú to, čo očakávajú, ale myslím si, že kapela sa ocitla v bode, kedy by sa mala zamyslieť nad tým, s čím príde v budúcnosti. Nie je ľahké stať sa čo ja viem „brutal deathmetalovými MOTÖRHEAD“. A stať sa BDM verziou tej druhej kapely, ktorá tiež 20 rokov hrá stále to isté, lenže na rozdiel od Lemmyho inštitúcie v každom kole horšie, sa asi nikto nechce.