(U)lietajúci Fíni sponzorovaní Českými aerolíniami vrhli na trh ďalšiu radovku. Vďaka celkom unikátnemu postaveniu, ktorému sa Kärtsy Hatakka s jeho kapelou teší v Českej republike nie je prekvapivé, že o jej medializáciu sa postarali najmainstreamovejšie z médií, na čele s TV Óčko a iDnes a distribúciu si zobrala na starosti tuzemská pobočka Sony BMG. Kontrastne tak pôsobí fakt, že sa WALTARI potácajú od jednej bezvýznamnej vydavateľskej firmičky k druhej. Najviac týmto „do it yourself“ prístupom trpí príliš „domo-robo“ design a booklet, o ktorý sa stará už tradične webmaster skupiny jÖrG.

Našťastie duch amatérskosti nijako neovplyvnil hudobnú stránku „Blood Sample“. Deviaty radový album (Kärtsy dosku „Channel Nordica“ z diskografie vyčleňuje) je bez debaty najdospelejšou nahrávkou z produkcie fínskeho kvarteta, v ktorého zostave majú pevné miesto veteráni – extrovertný „maskot“ Kärtsy, upozadený gitarista Jariot Lehtinen a jeho kolega, navrátilec Sami Yli-Sirniö (známy zo spolupráce s KREATOR). Napriek minimálnej zmene line-upu sa ideová náplň dosky zreteľne posunula k „vážnejším“ témam. Leitmotívom je „krvná vzorka“ súčasnej Európy, jej rozmanitosť sa premietla do rozmanitosti celého, neuveriteľných 79 minút trvajúceho albumu. Už otváracia skladba „Helsinki“ je silným vyznaním vzťahu rozcestovanej kapely k domovu. Kým „Radium Round“ dominovali bláznivé eurodancefloorové rytmy a na fádnom „Rare Species“ upútal hlavne medley coverov MEGADETH a 2UNLIMITED, „Blood Sample“ pôsobí kompaktnejšie a introvertnejšie – aj keď miestami sa snaha o vážnosť rozpúšťa v naivných a nepresvedčivých textoch.

Žánrovo je tvorba WALTARI tradične nezaraditeľná, aj keď sa nezameniteľný Kärtsyho spev nesie nad často obyčajnými, súčasnou „pop music“ inšpirovanými základmi. „I’m In Pain“ je v podstate tradičným nu-metalom včetne rapovanej vložky a gradovanou gitarovou stenou v melodickom refréne, inak výborná „All Roads Will Lead To Rome“ nie je ničím iným, než neopunkom v jeho (ešte) sviežej podobe z prvej polovice deväťdesiatok, „Shades Of Grace“ pripomenie rádiový, tzv. „alternatívny“, ale v podstate neškodný rock. Dalšie odkazy, trebárs na tradičný heavymetal, ale i novoromantický pop, netreba hľadať dlho. Vrcholmi albumu sú ústredný dialóg „Digging Inside“, formou pripomínajúci nezabudnuteľný „Yeah! Yeah! Die! Die!“, a hlavne záver druhej časti vodvoje rozdeleného albumu: „Aching Eyes“, venovaná pracovníkom Nokie s trpko presným popisom pracovnej náplne moderného manažéra, multikultúrna „Pigeons“, mixujúca latino rytmus, rap a arabský spev a zadumaná „Darling Boy“, popová, ale mrazivo pôsobivá, gradujúca skladba. Okrem skvelého zvuku potešia detaily – akordéonový motív vo „francúzskej“ „Wide Awake“, takmer grindcorové pasáže v „New York“ či politickej „Exterminator Warheads“, blackmetalové klávesy v „Aching Eyes“, cover „Julie“ od BEATLES či nespočítateľné zvukové finesy a vtípky.

„Blood Sample“ skutočne príjemne prekvapil svojou farebnosťou, vďaka ktorej ani na samý limit dotiahnutá stopáž CD (ale i jednotlivých skladieb) nie je neprekonateľná. Napriek tomu o tom, či nemalé množstvo potenciálnych hitov zafunguje, rozhodne až výkon WALTARI na tradične rozsiahlom turné zahŕňajúcom mierou vrchovatou Českú republiku. WALTARI vždy boli živou kapelou; „Blood Sample“ však zásobník koncertného guľometu naplnil nad očakávanie slušnou dávkou.