Po niečo vyše roku prerušila fínska raketa svoje potulky vesmírom a zišla priamo z obežnej dráhy na pár zastávok aj na Slovensko. Predkoncertnú radosť kazili neustále zmätky týkajúce sa nejasnosti konania celej akcie (koncert bol chvíľu oficiálne zrušený), nulovou promotion a môj osobný príbeh o zháňaní lístka by vydal na román. Prvotné informácie hovorili iba o vystúpení veľkých Fínov bez obvykle trpeného doprovodu, avšak moja radosť, že nebudem musieť mrhať čas počúvaním kapiel, na ktoré nie som zvedavý, ako pred rokom v Propelleri, bola predčasná. Spomínanými viac alebo menej trpenými predkapelami boli domáci VANILLA CLUB (trpení viac) a susedia EGOTRIP (trpení menej) vezúcich sa s WALTARI.
Medzi organizačný chaos patrí určite aj nejasný začiatok celej akcie, keď nikto (možno s výnimkou organizátora) netušil, či prísť na 20:00 alebo 21:00. V čase môjho príchodu do priestorov Babylonu tak tlačila poslednú skladbu svojho setu záležitosť VANILLA CLUB, ktorú si matne pamätám aj z jednej smutne známej slovenskej hudobnej televízie. Nepríliš pozitívne spomienky na ich klip, a pokiaľ ma pamäť neklame, melodickú neo-punk rockovú muziku veľmi priemernej úrovne ako aj komentáre známych, ktorí boli na pľaci, ma uistili, že som neprepásol nič výnimočné. Vraj prišlo aj na pokusy zapôsobiť na publikum vyhláseniami ako „...kedysi sme hrali death metal...“.
Kým na pódiu inštalovali členov EGOTRIP s ich nástrojmi, rozhliadam sa po viac ako poloprázdnych priestoroch Babylonu – polovica prítomných osôb postávala pri bare a zvyšok roztrúsený tiež v úctyhodnej vzdialenosti od pódia. Krivka kvality začala vystúpením a snažením EGOTRIP mierne stúpať. Chytľavá pozitívne melodická a skákavá muzika síce nepriniesla výraznejšie prekvapenie, objavuje sa prvých pár jedincov pohybujúcich sa na zvukových vibráciách prichádzajúcich z pódia. Sympatická bola neúnavná snaha o pritiahnutie ľudí bližšie k pódiu a pokusy o komunikáciu medzi skladbami, keby opäť nedošlo na pár trápností typu „Berete tady v Bratislave drogy?“. Medzičasom začalo byť jasné, že s návštevnosťou tohto koncertu to bude veľmi tragické.
Hneď ako sa na pódiu objavujú postavičky z WALTARI, prišlo na zopakovanie javu z ich posledného výstupu v Bratislave – ľudia (tá polovička doposiaľ okupujúca bar si zrejme netrúfala stáť bez opory) prišli k pódiu. WALTARI tradične spustili svoj kolotoč chytľavých melódií a refrénov, Kärtsy bol opäť najpohyblivejším článkom, baletil so svojím štvorstrunovým veslom i bez neho, strúhal grimasy i tradične vypliešťal oči, až som mal pocit, že mu raz celkom určite vypadnú. Okrem prierezu tvorbou tvoreného klasickými peckami „Stars“, „Far Away“ a „Atmosfear“ došlo okrem piatich ukážok z aktuálneho „Rare Species“ aj na menej frekventované záležitosti „Lights On“ z úvodu „Torcha!“, kde trochu prekvapil sólom bubeník Mika, pre ktorého bol práve bratislavský koncert posledným s touto skupinou (určite si ho predstavoval inak, než pre pár desiatok fans). Kärtsy trochu ironicky poznamenáva, že ho odteraz môžete nájsť po nočných kluboch v Helsinkách hrať fínske šlágre. Absolútnym prekvapením bol veselá deathmetalová verzia „Help!“ liverpoolskeho kvarteta BEATLES, ktorá vyčarila úsmev na tvári každej prítomnej osoby. Trochu sa rozhliadam po ostatných prítomných známych – priamo pod pódiom spustil vrtule aj istý plechový hosť z Čiech spolu so svojou lolitou a počas celého setu WALTARI im úspešne kontroval jeden z mála redaktorov Metalopolisu, ešte stále považujúcich dlhé vlasy za „in“, istý Thorn. Po pár minútach sa nenápadne do väčšej vzdialenosti od pódia sťahuje so svojimi myšlienkami aj Rudi Rus, ktorého v ten večer najviac trápila otázka, či gitarista Sami nehrá aj u nemeckých veteránov KREATOR. Mr. Hatakka opäť nezabúda hovoriť k skromnému publiku a dôjde aj na pekné venovanie „Plan“ z „Radium Round“ novým krajinám EÚ. Potom nasleduje tradičná procedúra, kedy kapela akože odíde z pódia, aby sa vzápätí nechala vyvolať späť. Po trochu malátnom skandovaní teda „prekvapujúco“ prichádzajú späť, aby potešili trojicou skladieb „Lust Of Life“ zo starej „Torcha!“, „Wasting My Mind“ z aktuálnych „Rare Species“ a „Back To The Bottom“ z „Radium Round“. Posledný odchádza s poďakovaním práve Mika a volanie WALTARI späť dostáva ranu pod pás, keď odchod pár ľudí spúšťa reťazovú reakciu a ukončuje koncert. Možno je na vine Thorn, keď potiahol kapele z pódia playlist obsahujúci ďalšie potencionálne prídavky „So Fine“ a populárnu šialenosť „No Limit“ s krátkou vložkou klasického riffu MEGADETH. Ešte z minulého roku totiž musím zdôrazniť, že naživo je kombinácia 2 UNLIMITED a MEGADETH smrteľná.
Záverom treba vyzdvihnúť profesionalitu a presvedčivosť celého koncertu WALTARI, ktorí majú našťastie ďaleko k tomu, aby tej hŕstke zúčastnených vyčítali nízku návštevnosť. Nízka účasť však skutočne zamrzí a kritika musí okrem mnohých pochybení i zjavného amaterizmu organizátora smerovať aj k smerom k povestným bratislavským fans. Ale možno práve WALTARI hrajú paradoxne príliš otvorenú muziku a poslucháčov rockovej muziky s otvorenou mysľou žije v hlavnom meste asi málo. V každom prípade dúfam v opätovné stretnutie o rok za priaznivejších okolností.
Fotodokumentácia: jeden z mála redaktorov Metalopolisu, ešte stále považujúcich dlhé vlasy za „in“.
