"Behemoth has been hating Christ in different ways since 1991, and we still manage to reinvent the wheel!"

Už začiatkom leta takto sebavedome prikladal polienka do ohňa líder poľského fenoménu Adam „Nergal“ Darski.

Na tomto svojráznom chlapíkovi je jedna vec nesmierne sympatická a vidí sa málo. On vám bude tvrdiť, že vlastne celé dni nerobí nič moc, akurát kŕmi svoje mačky a pozerá porno. Za posledné 4 roky ale (zrejme popri tom) zvládol skomponovať 4 albumy dvoch diametrálne odlišných projektov. Keď už zahovárať, tak takto!

Ak tento úspešný bojovník s leukémiou niečo robí, do propagácie dáva 120%. 20 minútový koncert na streche varšavského paláca kultury, ktorý odkrýva 4 skladby z nového albumu, je toho dôkazom. Lokalita, kamera, zabijácka produkcia, zábery na večerné ulice, pulzujúce si vlastným životom, zatiaľ čo na streche kultúrnej ustanovizne najväčšej európskej katolíckej bašty sa na vlastnej kakofonickej omši rúha štvorica nahnevaných ujov. Keď svižnú „Off To War!“ Nergal odštartuje zapálenou modrou a žltou svetlicou, vzápätí ich odhodí, aby ukázal zdvihnuté prostredníky, je to samozrejme priehľadne efektné, ale v ten moment je to funkčný manifest umelca a vizuálne tiež pastva pre oči. Jednoducho skvelé teátro - opäť sa myslelo na všetko!

Po „Satanistovi“ znel posledný album ako úkrok stranou. Musím priznať, že veľmi ľúbivý, a to som pri tej metalovej operete ani nepociťoval „guilty pleasure“ príznaky. Naopak, pripadalo mi, že BEHEMOTH včas na sebe spozorovali známky potenciálneho kompozičného opotrebovania a rozhodli sa vo svojich zatuchlých kobkách nárazovo vyvetrať.

Tento prístup zbiera svoje ovocie možno až teraz. Ak mal kolega Rudi pred štyrmi rokmi obavy z toho, čo nás ešte od Poliakov môže čakať v budúcnosti, v dnešnom kontexte mi tieto obavy pripadajú prehnané a zdvihnuté obočie môže klesnúť. V roku 2022 sa totiž výraz BEHEMOTH posúva bližšie k blacku. Cítiť to zo svižnejšieho tempa nahrávky, riffov v dramaticky znejúcom C# ladení, či hutnejšej produkcie.

Ak bol „I Loved You At Your Darkest“ zvukovo vzdušnejší a prístupnejší, než čokoľvek, čo dovtedy táto nesvätá trojica vypustila, novinka nemusí vťahovať tak, ako ich najikonickejšie opusy, ale úsilie zavrieť dlhoročnému fanúšikovi ústa je počuteľné. Ubudlo na hranici vkusu balansujúcej teatrálnosti. Rúhavé zborové deklamácie švitoriacich detí si kapelník nechal do svojho sľubne rozbehnutého dark country projektu ME AND THAT MAN, v ktorom si zrejme úspešne vybíja tie na svoje pomery experimentálnejšie chúťky.

„Opvs Contra Natvram“ sa nesnaží tak vtieravo penetrovať vaše podvedomie ľahko prístupnými skladbami, ako tomu bolo u predchodcu. O hitovom potenciáli skladieb sa snáď s výnimkou singlovej „Deathless Sun“ baviť nemusíme vôbec.

Ak by nás prepadla potreba zadefinovať si štandardnú nahrávku BEHEMOTH, určite by sme znovu hovorili o komplexnom songwritingu, a teda aj nutnosti venovať skladbám viac času, čo je aj prípad novinky.

Ak by však naše potreby mierili vyššie, vyžadovali by sme známky progresu a skúšali by sme tak spochybňovať relevanciu novej kolekcie, pravdepodobne by sme boli úspešní. V ušiach mi nezaznelo prakticky nič, čo by sme už od od týchto pánov nepočuli.

Ten pocit brúsenia vlastného štýlu do formálnej dokonalosti a vytešovanie sa z opäť raz nádherného grafického spracovania, ktoré skvele vynikne vo vinylovom formáte – to všetko nám nateraz asi ešte zabráni vykrikovať niečo o nahom cisárovi. Na druhej strane - Poliaci mali k dispozícii covidové obdobie tak, ako všetci ostatní. Ostáva mierna pachuť a pocit, že ten čas mohol byť využitý poctivejšie, než na tvorbu nahrávky, ktorá si vystačí s tým, že potvrdzuje remeselné zručnosti zúčastnených. BEHEMOTH platia za jednu z vlajkových lodí v extrémnej gitarovej muzike. Nároky musia byť kladené vyššie.