ARCHSPIRE - Carrion Ladder
Kdysi velká devíza kapely začíná být jejich největší slabinou a to, co bylo dříve jako zjevení z jiného světa - nejrychlejší chrlič slov ever - dnes kazí jinak dobrý dojem. Někdy je toho předvádění se prostě moc.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
O bratislavskej extrémne metalovej obskúrnosti 0N0 som sa tu párkrát rozpísal rozsiahlejšie a než tu robiť výcuc z už napísaného, pripomeniem len potrebný základ. Trojica pôsobí v zložení Twisted (gitary, vokály, programovanie), Acidmilk (vokály, gitary) a Sarkast (vokály). Ich bývalými/paralelnými podnikmi sú NONPROLIFIC a NEOBLIVION, ktorých psychedelický a technicky podaný death/grind, resp. industriálny death/grind predstavuje to najlepšie z ako keby dobre sa ukrývajúcej a určite neveľkej časti tunajšej scény, ktorá na vec ide s prístupom „extrémne, ale nie ortodoxne a tradicionalisticky). Spomenúť možno aj blackmetalových CRESSET, hoci nesporná temnota, ktorá tvorí súčasť hudobnej tváre 0N0, mi nejako čiernokovovo ani nepripadá.

V poradí tretí album „Unwavering Resonance“ im vyšiel 20. júna u The House Of What You See Records, ktorí zo všetkého najviac pripomínajú vlastnú značku hudobníkov a ak sa nemýlim, popri digitále by album mal byť k dispozícii na vinyle. Obsahuje štyri kompozície, „Clay Weight“ (12:13), „Shattering“ (5:13), „Unwavering Resonance“ (9:48) a „Wander The Vacant Twilight (9:08)“. Úvodná vás pohltí rozsiahlym časoovým rozpätím, pripravte sa teda na to, že album je o skladbách, nie o pesničkách. Je to valivá, rozviata ťažká a zároveň atmosférická „náladovka“ v duchu industriálne ladenej doom/deathmetalovej psychedélie plnej trhajúcich tónov gitár, nad ktorými znejú na jednej strane zlovestné, na druhej éterické harmónie a hrdelné vokály si to rozdávajú s chorálmi mimo tohto sveta. Pozoruhodná hra s rytmami, kde pod ťažkým, pomalým kobercom gitár a vokálov neraz zúrivo klepú bicie, hovorí o tom, že nahrávka má množstvo vrstiev, ktoré objavíte až po viacerých vypočutiach.
Nasledujúca „Shattering“ je v porovnaní s prvou skladbou priam rozzúrený nárez, doom/death mierne ustupuje rýchlemu, ale polámanému technickému death metalu, kde je do vrstiev psychedelických zvukov zabalené množstvo disonantných postupov, v prípade ktorých mám pocit, že je ich viac než predtým a 0N0 sa celkom úspešne ladia na vlnu spustenú viacerými uznávanými bádateľmi v hudobných končinách pološialenej hrôzostrašnosti, otvárajúcich portály do dimenzií zo zlých snov. Niečo podobné tu u nás robia snáď len CEREMONY OF SILENCE a poteší, že 0N0 ako keby sa sem pokúšali preniknúť z inej strany, čo vo výsledku dáva hneď dva originálne spolky s „prstom na tepe súčasného temného metalu“. Na tomto mieste s rozborom tohto zaujímavého diela skončím, zvyšok si objavia poslucháči. Upozorňujem, že je to ťažký, poslucháčsky náročný materiál, pri opise ktorého sa do klávesnice tlačia aj pojmy ako djent a všeličo iné. V každom prípade sa oplatí ním prehrýzať, nepôjde to ľahko, 0N0 sú ďaleko od klasického (nech už si pod klasickosťou predstavíme čokoľvek) extrémneho metalu, z toho neklasického mi nič nepripomínajú, ledaže by som sa vrátil k už dávnejšie spomenutým možným dávnym inšpiráciám, ale je rok 2022 a od predošlých nahrávok sa zase o kus posunuli.
Ťažký materiál, na vstrebanie potrebuje veľa vypočutí a aj chuť popasovať sa s ním, pre to, aby poslucháča „porazil“, toho robí dosť. Ale je fakt, že nespomínam si na nikoho, kto by tu u nás extrémny metal takto krútil, ohýbal, vrstvil a pretváral do novej formy.
8 / 10
Cloaked Climax Concealed (EP) (2019)
Reconstruction And Synthesis (2016)
A Farewell To Conscious Shores (2014)
Plus Ultra (2012)
End / Upon The Throne Of Hell (2008)
Cyberjunk’s Not Dead (2007)
Vydáno: 2022
Vydavatel: The House Of What You See Reco
Stopáž: 37:24
-bez slovního hodnocení-
Kdysi velká devíza kapely začíná být jejich největší slabinou a to, co bylo dříve jako zjevení z jiného světa - nejrychlejší chrlič slov ever - dnes kazí jinak dobrý dojem. Někdy je toho předvádění se prostě moc.
Jsem teprve na začátku a zatím velká spokojenost, i když to může působit jen jako variace na původní téma. Atmosféra skvělá, plus cením odvahu tvůrců – už po prvním díle víte že neblafují a dokáží překvapovat.
Evidentně rozděluje posluchače na ty, jež tvorbu znají a očekávali něco jiného, a na ty, kteří jejich kouzlo objevují až v poslední době a u kterých album slaví úspěch. Osobně se řadím k nováčkům, kteří si mohou jejich tvorbu užít bez předsudků.
Hezky masitý a neslazený post BM drsný jako Atlantik dorážející na skaliska Irska, odkud pochází kapelník Callan Hoy. Perfektní souhra energických kytar, dynamické rytmické sekce a hezky fyzické produkce. Svižně letících 35 minut hrubě evokativní muziky.
Možno sa k tomuto 2CD doplnku dosky „Wild God“ (2004) budem vracať častejšie než k nej samotnej: veď je tu 8 z 10 skladieb zo štúdiovky, obohatených o injekciu živej energie, ktorou sú koncerty BAD SEEDS povestné. Chýba len obvykle obligátna „Mercy Seat“.
Po rokoch, keď diskografii SUNN O))) dominovali experimenty a spolupráce, sa duo O'Malley-Anderson vracia na začiatok. Polhodinová hluková stena, vydaná ako „maxi-LP“ na kultovom labeli Sub Pop, je poctou lesom okolo Seattlu: temná, praveká a bez príkras.
Američané pro mě trochu nepochopitelně přitvrdili a jako by se vraceli k tradičním hrubým metalcore až nu-metal šablonám. Po minulém výborném albu "Tether" tedy zklamání. Ale první dojem může klamat. Ještě prozkoumám.





