OLD MAN´S CHILD pôsobia už na scéne zopár rokov pod vedením démonického Galdera. Možno sa im nikdy nedostalo uznania ako kapelám hrajúcim prvú(?) ligu a paradoxne do povedomia prívržencov temnoty sa kapela dostala až účinkovaním Galdera v známych DIMMU BORGIR. Predchádzajúci album „Revelation 666“ evokoval najviac časy albumu „Enthrone Darkness Triumphant“, no na novinke sa zostava trochu obmenila a najpodstatnejšou zmenou je tá za pekelnými kotlami, kde Tjodalva nahradil klepač Nick Barker(DB)...Toľko k slovám úvodu...

Toľko k slovám, pretože otvárajúce okamihy albumu ich nechávajú zaniknúť v ohlušujúcom tresku temnoty a sily poukazujúce na melodický black vybrúsený do vysokej kvality. Už tu je jasné, že posun je značný. Barker nemôže sklamať, v každej plynúcej sekunde ukazuje, že je extra trieda vo svojom obore a razantným, ultrarýchlym štýlom dodáva albumu pekelnú silu a značnú rytmickú pestrosť. Už len započúvať sa do množstva rytmov breakov a prechodov prelínajúcich sa v jednej chvíli je zážitok... Úvodná „Fellonies of Christian Art“ je tak úderná kompozícia, že som sa chvíľami obával, či zvyšok albumu bude schopný držať s touto krok...Odpoveď však sa s chvíľami počúvania transformuje v nadšené a jednoznačné áno. Ako to býva pri skvelých albumoch ťažko to opisovať slovami, ale tento predstavuje pre mňa osobne jeden z  vrcholov súčasného melodicko-atmosférického blacku...Od úvodného pomalšieho rozjazdu, cez atmosférické klávesové vyhrávky, ktorými sú skladby hojne pretkané až po tie najrazantnejšie party, kde Galderove riffy súperia s rýchlosťou Barkerových klepačiek a dvojkopov. Temne mrazivé klávesové nástupy (úvod The Soul Receiver), akustické vyhrávky, pomalé silové do deathu zabiehajúce pasáže, chvíľami sa nesúce na krídlach klávesovej symfoniky a melanchólie(stačí si vypočuť úvod skladby Black Seeds on Virgin Soil dá sa komplet stiahnuť na oficiálnej stránke) všetko spojené nádhernými harmonizáciami (tu sa dostávam do vytrženia hlavne pri rifffoch Sacrifice of Venegance). Klávesy tvoria značnú časť kompozičných plôch chvíľami dominujú, čo je však hlavné sú umným tvorcom výborných melódií a atmosféry...nie zbytočným sladkým gýčom.

Album ovplýva značnou gitarovou hutnosťou okorenenou poriadnou dávkou thrashových riffov, sól a gitarových fines...Dostávame tak spojenie, melodiky, razancie, temnej atmosféry, už len podtrhnutej skvelou produkciou (pekne počuteľná basgitara vždy zalahodí sluchom). Ideami temnoty a blasfémie nás prevedie atypicky vyznievajúci vokál s občasnými efektovými skresleniami...nejde však o žiadne hlúpe „pseudosatanistické“ žvásty, ale o temnejšiu stránku tohto sveta, čo je len jemným doplnením vyzretého skeletu kapely...

Nebudem popisovať jednotlivé skladby, lebo exceletných momentov je v nich ozaj veľa,  je len na Vás ako si ich dokážete vychutnať. Ja osobne len s príjemným mrazením v chrbte. A so zvláštnym pocitom v sebe vyslovím ešte to, že v istom zmysle je tento počin pre mňa lepší ako posledný počin DB...čo sa odráža aj v mojom hodnotení...rozhodne si nezabudnite stiahnuť ponúkanú skladbu z oficiálnej stránky a jemne nahliadnuť do kvalít tohto albumu verím, že budete zdieľať môj názor na neho. Nebezpečie tu číha snáď len v podobe možného opočúvania albumu vďaka výraznej melodike...s tým sa však nedá nič urobiť.