Zakladajúca banda švédskej školy brutálneho death metalu a najväčšie tamojšie meno jeho prvej generácie za štvrťstoročie existencie zažila všeličo, aj odchod hlavného ťahúňa, bubeníka Rikarda Werména, ktorý toho celého mal pred pár rokmi zrejme už po krk, keďže kapele sa okrem vydávania vždy kvalitných albumov nedarilo nijako extra. Rikard však vie, že DERANGED treba nielen jemu, poskladal novú zostavu – Thomas Ahlgren gitary, Andreas Johansson basa a Anders Johansson vokály, a pomätená beštia je späť s novým albumom. Ten vyšiel u severných susedov, keďže z kedysi prudko podzemne blackmetalových Agonia Records je dnes rešpektované vydavateľstvo, ktoré si v čiernom i smrtiacom kove môže vybrať z toho najlepšieho, a ani so švédskou svojho druhu legendou nesiahlo vedľa.

Nová osemskladbová kolekcia nemá ako prekvapiť, určite nie v nejakom negatívnom zmysle. Esenciálni DERANGED, skupina, ktorá ma vždy dostávala hlavne veľmi útočnou, nekompromisnou a strhujúcou nárezovosťou a priamočiarosťou s hrubým, hrozivým zvukom, charakteristickou, skôr „rovnou“ Rikardovou hrou na bicie a veľmi typickými gitarovými postupmi. Samozrejmosťou bol odjakživa aj hlboký, dobre nafrázovaný growling, ktorý s hororovo ladenými gore textami bez problémov rozšifrujete, chytľavé linky, šťavnaté riffy a skladby, ktorým nechýba švih. Občas sa zjaví ponurá melódia, tu a tam až rokenrolovo vyznievajúce sólo, a celkovo možno povedať, že na to, aká je so zmenami zostavy vždy otrava, u DERANGED boli aj tentokrát pre dobro veci. Nudiť sa nie je kedy, na dnešné pomery „staroškolský“ BDM odsýpa vynikajúco a nepotrebuje ani modernú hypertechnickosť, ani slamové dupáky. Vrahúni z južného Švédska sa učili od CANNIBAL CORPSE a podobných zámorských klasikov, vlastnú tvár si držia cca od debutu a ja im za tento album ďakujem.