„Line-up four“ KING CRIMSON z nešťastných osemdesiatych rokov som nikdy nepreferoval, i keď práve z neho sa vyvinula dnešná, veľmi výživná podoba jednej z posledných skutočne progresívnych kapiel, ktoré si pamätajú ešte koniec „sixties“. V ére trojice jednofarebných albumov – bordového „Discipline“, žltého „Three Of A Perfect Pair“, modrého „Beat“ – sa však začali písať videodejiny KING CRIMSON, zvečnené na dvoch videokazetách z rokov 1982 a 1984.

Archivárska posadnutosť a perfekcionizmus Roberta Frippa nevyhnuteľne viedli k znovuvydaniu oboch záznamov na digitálnom nosiči. Novým názvom a (pre poslednú dekádu) typickým obalom od P. J. Crookovej obdarený disk našťastie pokračuje v línii dévédéčiek KING CRIMSON, hravo preskakujúcich latku priemeru.

Najpríjemnejším prekvapením je, že za 25 rokov od natočenia zostarol len obraz. Dnes až smiešne pôsobiace archaické televízne efekty „zdobia“ hlavný program DVD („Three Of A Perfect Pair – Live In Japan“). Zábery zo zákulisia japonských koncertov (na každom DVD KING CRIMSON pochádza hlavný koncert z krajiny vychádzajúceho Slnka) sa prelínajú s reprezentatívnym výberom skladieb, odohraných doslova „dnešným“ štýlom. V kimone oblečený extrovert Belew, chladný anglický gentleman Fripp, holohlavý basový génius Levin a mlado vyzerajúci, no nemenej legendárny Bill Bruford konieckoncov hrali na pre dnešné vnímanie Karmínového kráľa prelomovom albume „Thrak“ o viac než desaťročie neskôr a definovali takmer metalový zvuk KING CRIMSON tak, ako vydržal dodnes. Jediným osemdesiatkovým artefaktom sú Brufordove elektronické bicie a Belewov exaltovaný spev, pripomínajúci TALKING HEADS (v ktorých radoch Belew konieckoncov pôsobil).

Koncert zachytáva všetky trademarky KING CRIMSON: pesničkovosť (v relatívne jednoduchších skladbách zo spomínaných troch dosiek), inštrumentálnu dokonalosť a experimentovanie nielen so štruktúrou skladieb, ale i s nástrojmi a zvukmi – Robert Fripp bol vždy rovným dielom „tradičný“ gitarista a zároveň pionier nových spôsobov využitia gitary, ktoré viedli k na jednej strane k ambientným soundscapes (vydávaných na neskorších sólových albumoch) a na strane druhej k obohateniu soundu KING CRIMSON o nové zvukové efekty, dopĺňajúce Belewove netriviálne, no predsalen štandardnejšie riffovanie. Samozrejmosťou sú početné improvizácie, do ktorých sa skupina až zarážajúco plynulo ponára a ktoré dokonale ilustrujú súzvuk celej štvorice – to všetko bez akejkoľvek demonštrácie hudobníckeho ega, vždy v službách KING CRIMSON.

Druhá časť DVD pochádza z roku 1982 z francúzskeho Fréjus. O komornejšom koncerte platí prakticky všetko napísané vyššie (akurát miesto TV kamery bol set snímaný na film). Fajnšmekri si pochutnajú na ďalšej verzii „Larks’ Tongues In Aspic Part II“, variácie na jednu tému, ktorá sa prelína celou históriou KING CRIMSON a ktorá patrí vo všetkých inkarnáciách k tomu najvzrušujúcejšiemu, čo sa na nosiči, ktorý ju nesie, nachádza.

Vyzdvihovať detaily by bolo ochudobnením potenciálneho diváka: genialita KING CRIMSON beztak spočíva v tom, že každého dokáže osloviť čímsi iným. Okrem hudobníkov, schopných analyzovať každý dotyk Tonyho Levina a jeho Chapman sticku, si na svoje prídu aj tí, čo majú radi „len“ dobré pesničky. „Neal And Jack And Me“ je v prvom rade záznam vitálnej skupiny, ktorá si svoje vystúpenia, plné dialógov nielen na pódiu, ale aj smerom k divákom, naplno užíva (a tu je ten rozdiel oproti trochu chladným doskám z toho obdobia) a len tak mimochodom každou skladbou píše históriu.