Cesta k tejto recenzii nebola priama. Od objavenia akoby v tieni vydanej dosky, cez jej stiahnutie vo vysokom očakávaní, bezprostredne nasledujúce sklamanie až po postupné objavovanie a nasledujúcu kúpu: to všetko sa vtesnalo do pár týždňov, počas ktorých sa autor článku k „A Scarcity Of Miracles“ vracal pravidelne a s rastúcou chuťou.
Je dôležité nastaviť pravidlá hneď na začiatku a ujasniť si fakty. Je veľmi pravdepodobné, že žiaden nový album KING CRIMSON nebude. Rastúca nechuť Roberta Frippa ku koncertným aktivitám spojeným so superhviezdnym menom Karmínového kráľa na jednej strane („Vždy, keď sú KC aktívni, môj život sa zastaví [...] Na ako dlho ešte?“) a hyperaktivita geniálneho optimistu Adriana Belewa na strane druhej vyústili do nepriznaného, ale vytušeného rozporu, ktorý zrejme zastavil sľubne sa črtajúce pokračovanie KING CRIMSON v „porcupinovskej“ zostave Pat Mastelotto - Gavin Harrison - Tony Levin - Adrian Belew - Robert Fripp. Zostala za ním jediná nahrávka, elektronicky distribuovaný dvojhodinový živák z Chicaga 2008.
Zostavu stojacu za recenzovaným počinom síce kapelník Fripp priraďuje k predošlým odštiepkom KC, ktoré pod hlavičkou číslovaných ProjeKctov vychádzali od roku 1997, no explicitný podtitul „A King Crimson ProjeKct“ naznačuje, že tentokrát pôjde viac než kedykoľvek predtým o náhradu Crimso samotných.
Uvedomujúc si toto všetko je ťažké vyhnuť sa sklamaniu. Iskrivý dialóg rozložených akordov sypajúcich sa z gitár Frippa s Belewom nahradili podkresy ambientných soundscapes, zábavky, ktorá starého pána Frippa (65 rokov!) baví čoraz viac, no ktorá – buďme úprimní – oslovuje len veľmi špecifickú sortu jeho fanúšikov. Rolu občas až otravne dominantného sólového nástroja prevzal saxofón Mela Collinsa (v zostave KC medzi „In The Wake Of Poseidon“ a „Islands“, ako hosť na „Red“).
O decentnej base veterána Tonyho Levina a bicích Gavina Harrisona sa dá povedať to, že poslušne slúžia celku: oprostený od síce zovretých, no nervóznych pasáží, typických pre KING CRIMSON, ale aj skoršiu Frippovu sólovú tvorbu („Exposure“), znie album staromilsky osemdesiatkovo a „dospelo“ v AOR zmysle. Zamatový zvuk a rádiový spev Jakko Jakszyka, duše revivalového 21ST CENTURY SCHIZOID BAND, v ktorom sa stretol o.i. práve s Melom Collinsom, tento dojem len potvrdzuje; no „A Scarcity Of Miracles“ okrem progrockerov v rokoch osloví aj fanúšikov PORCUPINE TREE, s ktorými sa KING CRIMSON v uplynulej päťročnici výrazne preplietli. Nedá sa však nevšimnúť, že kým Belew k sebe pozval mladučkú basáčku Julie Slick a jej ešte mladšieho brata Erica, unavený Fripp sa vrátil ku kamarátom z prelomu 70's a 80's.
Až v druhom slede sa teda vynárajú povedomé crimsonovské ozveny doby spred prelomového „Red“. Na „A Scarcity Of Miracles“ sa Fripp nesnaží odstrihnúť od odkazu skupiny, ktorá ho preslávila, ale s tvrdohlavosťou sebe vlastnou sa vracia k dobám, na ktoré mnohí priaznivci KING CRIMSON snáď už zabudli. Toto sú vlastne KING CRIMSON bez štipky Adriana Belewa: ak by ste „A Scarcity Of Miracles“ preložili niektorou z ostatných piatich belewových sóloviek, dostali by ste v podstate crimsonovskú klasiku z rokov 1981 až 2003.
Nazerané takouto optikou sa z „A Scarcity Of Miracles“ stáva zaujímavý výlet do odľahlejších končín autorského ega Roberta Frippa, čistá röntgenová fotka melodickej kostry Karmínového kráľa. Trištvrtehodina kľudnej muziky, vrcholiaca v nečakane zachmúrenej „The Other Man“, je príjemným easy listeningom, ktorého jedinou chybou je to, že neznie ako KING CRIMSON. Čítajúc tento verdikt z pera redaktora permanentne po zmenách a vývoji volajúceho Metalopolis musím uznať, že ma Robert Fripp tak trochu nachytal.
