Paradise Lost ma týmto albumom veľmi potešili. Vychádzajú z vlastnej histórie a predsa sa to nedá nazvať opakovaním sa, pretože do svojej hudby nenásilne vnášajú aj nové prvky. Nick spieva výborne. Veľmi sa mi páči ako plynule prechádza z pochmúrneho vokálu k melodickému a naopak, presne ako si to nálada skladby vyžaduje. Gregova gitara je proste úžasná, takto vie hrať skutočne len on. Sčítané a podčiarknuté: vynikajúci kompaktný album, ktorého vydanie má aj v súčasnej dobe určite význam.