Rock to má nahnuté. Koncertným pódiám stále (alebo čoraz viac?) dominujú veteráni. Predposledný krát, keď našu Valhallu vyhrala kapela dvadsiatnikov, bolo v roku 2005. A naposledy, keď prvé miesto uchmatol ZEAL & ARDOR – mixujúci tradície a modernu neodolateľne neopozeraným spôsobom. K tomuto receptu sa ešte vrátime.
Dôvod písať o KING GIZZARD & THE LIZARD WIZARD hľadám už o konca 2017, roku, v ktorom melbournská (väčšinou) sedmička vydala päť dlhohrajúcich albumov – každý jeden z nich dobrý, tri dokonca výborné.
Dve dosky s vročením 2019 (prvá: boogie, druhá: old school thrash metal) až také vzrušenie nepriniesli, zato svetové turné áno: skupina v skvelej forme, na vrchole kreatívnych síl a obľuby fanúšikov svoju energiu pretavila do trojice digitálnych živákov, vydaných na podporu zotavenia z austrálskych ničivých požiarov, a multimediálneho projektu „Chunky Shrapnel“, načasovaného chtiac-nechtiac do prostriedka storočnej pandémie.
Toľko zdĺhavý úvod, v ktorom sa snažím naznačiť, že KING GIZZARD & THE LIZARD WIZARD sú možno najlepšia progresívna rocková skupina dneška. Pri klasickom progu som nikdy nevedel prehltnúť jeho samožerstvo, blazeovanú snahu o formálnu dokonalosť, upätosť: zato KING GIZZARD & THE LIZARD WIZARD – aj keď kapelník Stu Mackenzie tento rok oslávi tridsiatku – majú stále bližšie k „Piper At The Gates Of Dawn“ než k „Dark Side Of The Moon“ – ich zmes surf rocku, psychedélie, boogie, mikrotonálnej hudby (keď sa im chce) či thrash metalu je v prvom rade o zábave, energii a radosti z experimentovania a až v rade x-tom o vybrúsenosti (ale kto chce, nájde aj tú). Záverečné medley „A Brief History Of Planet Earth“, zostrihané zo štyroch koncertných zastávok, je najlepším dôkazom.
Ešte pred klasickým vydaním na digitálnych platformách, CD a samozrejme na platni mal mať „Chunky Shrapnel“, natočený na klasický filmový materiál, premiéru v tradičných kinách. Koronavírus plány presunul na digitálne platformy, kde sa film „premietal“ 24 hodín. Na rozdiel od tradičných živákov je ťažisko na zachytení atmosféry – tri dramaturgicky pomerne homogénne koncertné bloky sú rozdelené krátkymi intermezzami zo zákulisia európskeho turné, predkoncertných príprav aj pokoncertného uvoľnenia.
Zábery z koncertov sú snímané z pódia: publikum dostáva takmer rovnaký priestor ako hudobníci, nervózna kamera kmitá z detailu na detail, zo záberu na záber. Vniknutie fanúšikov na pódium vo filme ostane, rovnako ako prídavkový jam s predkapelami (krajania ORB a štyri sestry Findlayové z – tiež za počutie stojacich – stonerrockových STONEFIELD), počas ktorého sa hlavné hviezdy venujú prevažne stagedivingu.
Po hudobnej stránke vytŕčajú ekologická „Planet B“, „Venusian 2“ a „Hell“ zo stále aktuálneho thrashmetalového experimentu „Infest The Rats’ Nest“, titulná „Murder Of The Universe“ (z koncepčného, prevažne metalového albumu o cyborgovi, ktorého túžbou je zažiť dve veci, ktoré pozná len človek: smrť a... zvracanie*) a trojica „Inner Cell“, „Loyalty“ a „Horology“ z „Polygondwanaland“, asi najvhodnejšieho albumu na prvé stretnutie s KING GIZZARD & THE LIZARD WIZARD.
Míňať priveľa slov na detaily detaily je však v tomto prípade kontraproduktívne. Tak, ako KING GIZZARD & THE LIZARD WIZARD neváhajú nasávať (a rozpitvávať, pretvárať, mixovať, uctievať az parodovať) všetky staré i nové hudobné klišé, tak pre ich samých platí klišé iné – o tom, ako sú najlepšie recepty oveľa chutnejšie ako súčet ich ingrediencií.
Alebo ešte jednoduchšie: sú kurva dobrí.
*) ... ktoré sa dostalo aj do titulu nahrávky. Skúste v texte spomínanej „Murder Of The Universe“ nájsť spojenie „chunky shrapnel“.
