UNALIGNED - A Form Beyond
Na label Transcending Obscurity je spolehnutí, debut téhle americké skupiny je po všech stránkách dotažené dílo usazené v techničtější deathové poloze. Sice tradiční a nijak objevné postupy, ale šlape to na výbornou.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V poradí štvrtý death metal vydaný u Support Underground je opäť zo Slovenska. Žánru sa u nás očividne stále darí, aj keď je dnes v porovnaní s dobou pred dvadsiatimi rokmi výrazne menšinovejší. Nové kapely s novými ľuďmi pribúdajú pomaly, ale možno je to len dojem a talenty sú, akurát sa nevedia zviditeľniť. Tak či inak BLOODY REDEMPTION k novej generácii určite patria, vznikli v Revúcej v roku 2012 a až na gitaristu a vokalistu Jozefa, začínajúceho vo VIRTUAL VOYAGE a dnes popri BR účinkujúceho aj v GAZDASGRIND a PSEUDOSAPIENS, ide o nové tváre.
Hudba, ktorú tvoria, má napriek tomu k novej ďaleko. Death metal z ich dielne vyslovene kašle na moderné vyznenie, pre súčasnosť typické technické a progresívne podanie sa tu vyskytuje rovnako minimálne ako ponor do extrémnosti a brutality. Deväť skladieb debutu revúckej štvorky je podobne ako tvorba martinských BLOODCUT určených nostalgikom, považujúcim za najlepšie časy death metalu obdobie spred 20 – 25, aj viac rokov. Hrá sa tu klasický, staroškolský, ako na západe trefne hovoria „dřevní“ death metal, ktorý originalitou fakt neohromí, na druhej strane je zvládnutý ukážkovo.

Reč je tu o strednotempovom a rýchlejšom kove smrti, hlavne v stredných rýchlostiach odkazujúci až kamsi do druhej polovice 80. rokov, kedy sa hrubší priamočiary thrash začal meniť na death metal. BLOODY REDEMPTION hrajú energicky, dosť agresívne, ich staroškolské náklepy a drvivé pochody občas pribrzdia až na ponuré bahenné spomalenia. Hudba je to v podstate rovná a jednoduchá, údernosť a harmónie jej však dodávajú na typickej deathmetalovej atmosfére z brokov 1990 – 92. Gitarové riffy a vyhrávky nie sú veľmi komplikované a určite budete mať pocit, že veľa z nich ako keby ste už kedysi dávno počuli.
Štýlový je aj vokál s prevládajúcim hlbším growlom, o niečo vyššou polohou a ponurým škrekom, často v druhej stope sekundujúci hĺbkam. Je dobre nafrázovaný do textov v skôr jednoduchej nekomplikovane zrýmovanej angličtine, riešiacich ponuré témy, typické hlavne pre staré časy. V celkovo vydarenom zvuku zo štúdia SPK poteší pomerne výrazne rinčiaca basa. Úvod albumu obstará chladné, ponuré akustické intro aj so zvonmi, ktoré bývali za klišé považované už pred dvadsiatimi rokmi, ale tu sa hudobníci hlásia k „dávnoveku“, je to teda prirodzená voľba.
Celkovo sa debut BLOODY REDEMPTION hudobne podobá ani nie tak tvorbe uctievaných deathmetalových titanov, ako skôr starým podzemným menám, v prvom rade európskym. A ani by som nechodil niekam do Škandinávie, na Ostrovy či Holandska, tvorba BR u mňa oživuje najmä spomienky na starý česko-slovenský death metal, Moravu v čele s debutom KRABATHOR, a hlavne na Slovensko – INSEPULTUS, AMORBITAL, ACOASMA a podobne. Na niekoľkých miestach dokonca pripomenú BRUTE v momentoch, kedy Steve a spol. načierajú hlboko do studnice histórie žánru. Za zmienku ešte stojí obal od Old Skull Artworks, v dnešnej dobe fakt „samorastlá“ tvorba, taký ľahký punkový minimalizmus, akoby Adam Šluch vo farbe oživoval ducha čiernobielych DIY kresieb z extrémneho praveku.
Veľmi, veľmi staroškolský death metal z Revúcej. Urobený tak, že OSDM fanúšikovia ho budú oslavovať. Ostatných asi neohromí, ale je to také sympatické retro s príjemným zvukom.
6,5 / 10
Jozef Kováč
- kytara, zpěv
Martin „Šeďo“ Fodor
- kytara
Marián „Maňo“ Švec
- baskytara
Ladislav „Dumi“ Dulaj
- bicí
1. Enter the Purgatory
2. Torture of Souls
3. Infected Minds
4. Help Me Find the Nails for Christ
5. Expected Despair
6. Way to the Abyss
7. Undead Corpses
8. Through the Eyes of Beast
9. Paralyzed Before the Spiritual Raping
Hit to the Gore (2022)
Infected Minds (2017)
Vydáno: 2017
Vydavatel: Support Underground
Stopáž: 37:20
Na label Transcending Obscurity je spolehnutí, debut téhle americké skupiny je po všech stránkách dotažené dílo usazené v techničtější deathové poloze. Sice tradiční a nijak objevné postupy, ale šlape to na výbornou.
Tihle Australané mastí prvotřídní metalcore, i když než typický metalcore je to spíše důrazný štěkavý hardcore plný metalového aroma. Místy silné deathmetalové tendence, takže je to drsnější a na melodické vokály se tu nehraje.
Dostatečně brutální progresivní death, ve kterém se ale prosazují i typické severské melodie a atmosférické vlivy. Dominuje však živelná neurvalost. Tihle Finové ví jak mixovat technické finesy a moderní přístup s klasickou žánrovou šablonou.
Až z daleké Chile k nám doléhá starý dobrý old school DM. Tentokrát nečekejte kdovíjaký "cavernous" extrém, spíše devadesátkovou, decentně odlehčenou kolekci. Když se k tomu přidá pověstná jihoamerická divokost, vznikne poměrně solidní žánrová deska.
Mr. Meilenwald je zpět a tentokrát se dostal poprvé pod hodinu. Originální atmo black/doom metal s deathmetalovými črty a meditativně-rituálním podtextem ani tentokrát nepodlézá hodně vysoko položenou laťku. Zejména „Day Of The Poacher“ je úžasná skladba.
Zajímavý tah. WOE nastoupili (ano, Chris Grigg opět přibral spoluhráče) do studia, kde v live módu téměř bez úprav znovu nahráli předchozí kolekci „Legacies Of Frailty“. Nová verze je agresivnější a neučesaná. Něco mezi koncertem a studiovou nahrávkou.
Aj v časoch krízy nemeckého automobilového priemyslu je stopercentné spoľahnutie na túto hlučnú fabriku z Porúria. Jedna naleštená a perfektne vyladená thrashová mašina za druhou aj v roku 2026. Som nadšený.





