Zmrzačené zvyšky mŕtvych konštrukcií budov sa čnejú oproti sivej oblohe...je koniec...šedosť scény je však prerušená stopami, stopami čerstvej krvi, vedúcich k obrazu rozbitých tiel, z ktorých je ťažko posúdiť, že kedysi to boli ľudia, je koniec...Intro...

Takto vstupujeme do diela symbolizujúceho ten najvyšší masaker...po tom, čo pred troma rokmi bola vypustená do sveta šíriť myšlienky apokalypsy "smrtiaca mašina" a po čase, v ktorom sa odohrali u Myrkskog podstatné personálne zmeny(odchod gitaristu Savanta a basgitaristu a speváka Mastera V.), ktoré definovali ich novú cestu.

Ako moj úvod, tak aj letmý pohľad na tracklist a minutáž prezrádza, že Myrkskog sa posunuli na svojej hudobnej ceste o kus inde. Vládu a hlavné slovo v tvorbe prevzal Destructhor rovnako ako aj vokály. Druhou skladbou vstupujeme na územie najvyšších a už od tejto je jasné, že budeme len brutálne masakrovaní...od Intra cez všetky záseky až po smrteľný výkrik v outre. Domain of the Superior, otvára album viac než dôstojne, viac než brutálne predstavuje Myrkskog v novej sile. Prvé tóny, jasné deathmetalové vyznenie gitár, prierazné bicie s výrazným využitím kopákov na dokreslenie a umocnenie už aj tak hutných gitarových postupov, deathový vokál... Skladba je doslová nabušená explóziou progresívnych a technických fines, ktorými sa Destructhor predstavoval aj na predchádzajúcom albe Deathmachine. Priamočiarosť a jednoduchosť nemala a ani teraz nemá u MYRKSKOG miesto. Myriády valiacich sa riffov, sól a vyhrávok sú prepletené rovnakým množstvom rytmických zmien, ktoré viac než znesú označenie progresívne... Pokračujeme, Detain the Skin...priestor dostáva trocha starého blackového vyznenia a tak je táto skladba vrámci albumu priamočiarejšia nesúca sa viac v klepačkových rytmoch, avšak v závere sa opäť vraciame v solách vyhrávkach a rôznych rytmických breakoch k brutálnemu progress(?)deathu...Uväznený v mučení...kompozícia kombinujúca vyznenie a ingrediencie predchádzajúcich dvoch, trocha reznutá čiernym kovom, smrť však víťazí, k slovu sa dostáva aj ťažká pomalá, hutná, typicky deathmetalová časť...v závere však vystupňovaná opäť do gitarovej psychedélie sól a vyhrávok. V tej najplnšej sile sa však pre mňa Myrkskog predstavujú práve v nasledovnej Indisposable Deaths...veľmi zaujímavá gitarová práca, nesúca sa v pomalších porcovaných riffoch s ultrarýchlymi klepačkovými bicími vytvára zaujímavý kontrast. Stredová pomalá časť skladby je ako z predchádzajúcej, avšak umocnená na šiestu...opäť zahrané s vysokou precíznosťou a bez známok akejkoľvek jednoduchosti, či opakovania sa... nasleduje rytmická Over the Gore s dlhým až melancholickým sólom...a tak pokračujeme ďalej, až do podrezania žíl v poslednej skladbe a smrteľnom výdychu v outre.

Po tomto si poviete skvelý death metalový album s jemnou príchuťou blacku. Áno to je, vysoká progresivita nedovoľuje vydýchnuť, Destructhor od časov deathmachine sa rozhodne vo svojej hre zlepšil a jeho gitarová práca je úchvatná, rovnako bicie, rovnako zvuk šiel o kus do predu, je prieraznejší a mocnejší a viac hodiaci sa k tomuto smrtiacemu šialenstvu. Avšak, takto pochváliť nemôžem už vokál, nesúci sa viacmenej v jednej polohe...Album je technicky virtuózny a silný, avšak oproti Deathmachine, z ktorého vytekala apokalyptická atmosféra, tu táto chýba. Je skvelé utápať sa v dokonalej technike v množstvách riffov(tu vyvstáva otázka, či to nie je až príliš), avšak nemôžme sa tu utápať v atmosfére, ale len v brutalite a technike. Industriálne prvky a klávesové podfarbenie sa tiež vytratili(zrejme odchodom spomínaných dvoch členov) Iste dá sa namietať, že album bol takto koncipovaný...áno bol a je a sám o sebe obstáva veľmi dobre ako technický prvotriedny deathmetal s odtieňom blacku, avšak priaznivci "smrtiacej mašiny" môžu byť z tohto skôr sklamaní...Myšlienkovo podľa mňa Masaker tiež oproti debutu celkom neobstojí...Takže, aby som to zhrnul, sám o sebe výborný technický album, ktorý je záležitosťou množstva posluchov v porovnaní s debutom však po atmosférickej a myšlienkovej stránke slabšia vec a pre mňa tak trochu sklamanie...ale len trocha.