Už úvodným počinom apokalypsy samotnej sa ZYKLON ukázali v hviezdnej zostave a zostali v povedomí extrémneho publika zapísaní viac než dobre. Rovnako v povedomí a očakávaní zostala zapísaná aj príprava nového kúska smrti. Post vokalistu a basgitary tentokrát však zastal multiinštrumentalista Secthdamon...a otázniky zostali visieť...

S príchodom jesene však padli a padli s poriadne ťažkým ohlušujucím železným nárazom, ktorý zvestuje viac smrť ako stále černotou dýchajúci debut. Na povrch presiakli plány ukuť ťažkotonážny materiál a to sa so zostavou, ktorú ZYKLON má k dispozícii snáď ani nemohlo nepodariť. Kde sa ubralo na rýchlosti a zbesilosti tam ZYKLON pridávajú na prepracovanosti, čo je stránka po ktorej je album dovedený k jednému z mnohých extrémov, ktorými ovplýva.

Je asi zbytočne písať o kvalitách kapely Emperor a rovnako by bolo zbytočné písať o kvalitách napríklad Tryma za bicími, keďže ho každý pozná(dúfam). Avšak to, čo predviedol na Aeone sa nemôžem nepokúsiť aspon nenačrtnúť. Trym patrí určie k špičke bubeníkov na svetovej metalovej scéne a po tomto je pre mňa osobne top. Rytmika Aeonu je strhujúca, veľmi inteligentná kde každý úder paličkou každá predvedená kreácia má svoje presné miesto, každá zmena rytmu dvojkopákové cvaly, zrýchlenia, spomalenia...všetko je maximálne precízne. Trym sa nesnaží o nedostižnú rýchlosť, ale precíznosť a kreativitu a tým len opäť dokazuje svoju vyspelosť ako hudobník. To, čo som tu napísal o bicích by som mohol okamžite priradiť k riffom, basgitarovým partom a vokálu...Strhujúce riffy, nenesúce sa v bezhlavej rýchlosti, kde sa nejaké chyby stratia, ale precízny podklad podriadený celkovému konceptu v kontrolovanej explózii sily, ktorú dokážu zvládnuť len tí najlepší, k akým výborne fungujúce duo Samoth a Destructhor nesporne patrí. Základom sú ťažkotonážne riffy, vytvorené Samothom pretkané množstvom zásekov, ultrarýchlych stupníc v podaní Destructhora, idúce spolu v súhre no rovnako v kontraste. Dôjde taktiež na bohato vrstvené sóla progresívne prvky (pomalá "Core Solution, "Two Thousand years) evokujúce majstrovstvo zaniklých EMPEROR. Samozrejme oddáme sa aj zbesilejším sypačkám to hneď v úvodnej "Psyklon Aeon", "Subtle Manipulation", alebo "No Name above other Names", kde v posledne menovanej na záverečný "mozog vystreľujúci náklep" len tak ľahko nezabudnete. Album prekvapuje, variuje každou sekundou sa mihne nejaká zaujímavá pasáž nečakané spomalenie, alebo naopak zrýchlenie a nakoniec po industrial intermezze šokuje epická "Eclectic Manner" so silným melancholicko apokalyptickým nábojom a perfektnými perkusiami.

Pôvodne som sa trocha obával ako zvládne svoju úlohu nový člen zoskupenia a to Secthdamon na poste vokálu. Tak ak som pár riadkov vyššie popisoval extrémnu dokonalosť jednotlivých elementov Aeonu, tak vokál a tiež basgitara v Secthdamonovom podaní je už len ten posledný klinec do lebky poslucháča. Silná variabilita, od hovoreného slova cez blackové škrekoty až po ten najsilnejší murmur musia ulahodiť každej extrémnej duši. Sem tam časti naspievané len afektovaným krikom, veľmi zrozumiteľné a pôsobivo zúfalé. Keď spomeniem ešte, že s vokálmi vypomáhal aj Daemon z rozpadlých LIMBONIC ART, je jasné, že sú rovnako silným atribútom ako ostatne aj celý album a ani tu nič nebolo ponechané na náhode.

Táto extrémna hudba prináša rovnako extrémnu atmosféru pocity...v poriadne ničivej apokalypse, temnoty, beznádeje, zúfalstva a agresie...miesiacej sa v jednom veľkom zyklóne zabíjajúcom všetko živé a strhavajúceho celú matériu zo sebou do prepadlišťa dejín...O tom je aj lyrika v podaní ďalšieho "ex-emperora" Fausta.

Je potrebný ešte nejaký záver k tejto recenzii?? Myslím, že absolútne nie...kvalitná zostava v podobe polovice MYRKSKOG a polovice EMPEROR je už sama o sebe zárukou vysokej kvality, ktorú vám nezostáva nič iné len ako prijať a nechať sa ňou rozbiť. To, že je to pre mňa album roka, hovorí za všetko...