To najzaujímavejšie sa v black metale už nejaký čas deje mimo temného prúdu (nič proti nemu).

Od ľavicového, ekologického „kaskádskeho“ black metalu rozdúchaného Američanmi WOLVES IN THE THRONE ROOM, ktorý v najvzdialenejších polohách prešiel až do country (PANOPTICON) alebo k tŕnitým experimentom (ALTAR OF PLAGUES), cez hardcorové a iné fúzie (OATHBREAKER, YOUNG AND IN THE WAY) až po sčasti hipsterské a sčasti jednoducho pozitívne skupiny metrosexuálov (LITURGY, DEAFHEAVEN) vznikajú nahrávky, ktoré sa neboja porušovať pravidlá žánru, pretože prichádzajú z prostredia mimo neho.

Ideovo sem patria aj filadelfskí WOE. Sú zlostní a rýchli, ale nie špinaví a skostnatení. Ťažia z dobrej produkcie a na novom albume nepoznajú klišé. Hardcorové a (ku koncu aj) rokenrolové a kvázi-progresívne prvky zapájajú organicky, akoby ani nemuseli premýšľať. Žiadne bakelitové klávesy, žiadne gestá, žiadne násilné prechody. Poctivý a živý metal pre nové desaťročie.