AFTER LAPSE - Pathways
Španělé oscilují od příjemně melodického progresivního metalu až po trochu kýčovitý crossover, chvílemi paráda, jinde mě to nutí přivřít oko. A teď co s tím? První dvě skladby jsou každopádně skvělý.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Vystrelím ti dieru do hlavy a až potom sa vrátim do domu. A budem spať ako bábätko. Zmrdov ako ty sme v Kórei vŕšili do výšky poldruha metra miesto vriec s pieskom.“
Waltovi Kowalskemu práve zomrela žena. Veterán kórejskej vojny zostal sám v dome vo štvrti, odkiaľ už takmer všetci Američania vymizli, nahradili ich prevažne ázijskí prisťahovalci a priamo do vedľajšieho domu sa navyše čerstvo nasťahovala rodina patriaca k zvláštnemu etniku Hmong – niežeby pre Walta znamenali čokoľvek viac než iní „rákosníci“. Walt má dvoch synov, ktorí sú, mierne povedané, idioti s idiotskými manželkami a idiotskými deťmi. Na svet okolo seba zanevrel, takže ho už zrejme ani neprekvapí, keď mu vlastná pubertálna vnučka naznačí, či by jej po jeho (snáď skorej) smrti nenechal svoju pýchu – Ford Gran Torino ročník '72, o ktorý sa s takmer otcovskou láskou stará vo svojej garáži. Nie je jediná, ktorá si naň robí zálusk. Thao, šikmooký introvertný teenager z vedľajšieho domu, neúspešne odoláva verbovaniu do pouličného gangu Aziatov. Ako vstupnú skúšku má nablýskaný Ford ukradnúť. Lenže Walt Kowalski nie je len taký obyčajný americký dôchodca z predmestia. Walta Kowalskeho hrá Clint Eastwood.
„Gran Torino“ patrí ku komornejším režisérskym filmom Clinta Eastwooda a z dvojice tesne po sebe idúcich „Gran Torino“ a „Changeling“ mu bude iste patriť tá záveternejšia časť miesta pod Slnkom. V mnohom vôbec neprekvapí. Prináša jednoduchý príbeh nasiaknutý americkou realitou, jasne stanovenými hodnotami a stranami barikády, kolíziu generácii, tentoraz aj kolíziu kultúr ako bonus. Nechýba mu prekvapenie, hra s citmi diváka a silná pointa. Jeho obnaženosť a intimitu dotvára prítomnosť Eastwooda ako jedinej veľkej hviezdy, jednoduché a okamžite pochopiteľné prostredie a tentoraz aj prítomnosť nehercov, ktorí z „Gran Torino“ robia takmer európsky film. Oproti „Million Dollar Baby“ tu máme oveľa menej oscarovskej štylizácie a oveľa viac prekvapenia. Postavy nevzbudzujú žiadne zbytočné sympatie a svet Hmongov nie je ani nasilu „americky“ prikrášlený – a v konečnom dôsledku je pri skúmaní osobností jeho príslušníkov úplne zanedbateľný. Drvivá väčšina filmu je navyše natoľko politicky nekorektná, až je to vtipné. Veď povedzte, z ktorého filmu ste sa naposledy dozvedeli minimálne 10 vulgárnych pomenovaní jediného etnika – pri strate čo i len štipky sympatii k nemu?
Ako pri mnohých podobných filmoch, prezrádzať čokoľvek bližšie zo zápletky a vyvrcholenia by bolo okrádaním potenciálneho diváka o zážitok. Preto len všeobecne: „Gran Torino“ je o predsudkoch, ktoré realita nerozlišuje na oprávnené a neoprávnené. Je to film o vzťahoch generácii a hodnotách, ktoré Amerika riešila odjakživa, a čoskoro ich naplno budeme riešiť aj my. „Gran Torino“ je o zakorenenej hrubosti v ľudoch, ktorú im nevyčítate, pretože je stokrát lepšia ako póza vznášajúca sa vo vzduchu, ktorá v konečnom dôsledku napácha oveľa viac škody. Čo viac, Eastwoodov komorný film je o spoznaní toho, že ľudská morálka je ďaleko rozsiahlejšia a vznešenejšia vec, než ľudské správanie.
Príbeh, ktorého sila je priamo úmerná jednoduchosti. Myšlienka, ktorá je univerzálna a nerelatívna. Western z amerického predmestia súčasnosti v podaní nezmieriteľnej legendy.
8 / 10
Vydáno: 2008
Vydavatel: Warner Bros
Stopáž: 116
GRAN TORINO
[USA 2008]
Réžia: Clint Eastwood
Scenár: Nick Schenk
Kamera: Tom Stern
Hudba: Kyle Eastwood, Michael Stevens
Hrajú: Clint Eastwood, Christopher Carley, Bee Vang, Ahney Her, Dreama Walker, Brian Howe, John Carroll Lynch, William Hill, Scott Eastwood a ďalší.
Premiéra v ČR: 19.2.2009
-bez slovního hodnocení-
Španělé oscilují od příjemně melodického progresivního metalu až po trochu kýčovitý crossover, chvílemi paráda, jinde mě to nutí přivřít oko. A teď co s tím? První dvě skladby jsou každopádně skvělý.
Pomalu se nám blíží neslavné výročí výbuchu černobylské elektrárny. Němci CYTOTOXIN vytahují z útrob betonového sarkofágu novou dávku radioaktivního tech BDM s vytříbeným melodicko-atmosférickým podtextem. Můj dozimetr ukazuje 8/10. Jak jste na tom vy?
Deska pro ty, kteří svá křehká srdce marně chrání nebezpečným křivákem. Deska pro ty, pro které je slovo „post“ důležitější než slovo „black“. Deska pro ty, kteří rádi smířlivé polohy někde mezi HARAKIRI FOR THE SKY a WALDGEFLÜSTER.
Pořád si říkám, jakou bramboračku ze všech těch postav musí mít člověk, který nečetl knihy. Samozřejmě toho bylo dost ošizeno, zkráceno, vynecháno, to by ani jinak nešlo, každopádně seriál jako takový drží. A vlastně jde o docela pěkné nenáročné podívání.
Australská chrlička nahrávek pokračuje v krasojízdě. Je to sice o něco svižnější, na druhou stranu na tvůrčím procesu jejich progresivního popíku nic nezměnili, takže to vlastně i dost splývá. Ale jo, pořád se to dá poslechnout se spíše příjemnými pocity.
Nový singl Španělů je totální osmdesátková pecka plná vzrušujících melodií a fistulí. Jistě to zatím neříká nic konkrétního o celém chystaném albu, ale ten pocit, když mu člověk opakovaně naslouchá, ten snad ani nejde slovy popsat. Doufám ve velké věci!
Jako by se Australané chtěli vymezit proti baladické rozvláčnosti, kterou vykazovala jejich poslední tvorba. "The Harmony Machine" je energičtější a současně uvolněnější, ale přes značnou intenzitu plyne příliš samozřejmě. I tak je první dojem slušný.