Po úspešnom návrate s „Pocket Revolution“ prichádza popredná belgická alternatívna formácia okolo charizmatického Toma Barmana s ďalším albumom. Predchodca „Pocket Revolution“ vyšiel po dlhšej odmlke a pod jeho tvorbu sa podpísali aj personálne rošády, avšak pre hudbu dEUS kľúčový Barman a sekundujúci Klaas Janzoons našťastie ostali. Niekoľkoročná pauza sa po nevýraznom „The Ideal Crash“ ukázala pre životaschopnosť a pestrosť nápadov prospešná a hoci ubehnuté roky pánom zakaždým trochu viac obrúsili hrany, „Pocket Revolution“ celkom úspešne útočil na predtým opustené pozície.
Po prvých skladbách novinky „Vantage Point“, nahrávanej vo vlastnom štúdiu, je jasné, že ani tento krát nepríde na žiadne štýlové kotrmelce a v protiklade s „Pocket Revolution“ pôsobí spočiatku veľmi nenápadne. S pribúdajúcimi minútami dEUS predvádzajú kompletný repertoár svojich typických postupov, vrátane Barmanovho krehkého, občas takmer recitovaného spevu, dokonale funkčnej rytmiky, rafinovane nevtieravej melodiky i ľahkého klávesového podkladu a dychových nástrojov. Spomedzi desiatky skladieb vyčnieva podmanivý jemný duet „Eternal Woman“ s kontrastným ženským vokálom k Barmanovmu recitálu, nasledovaný hravou „Favourite Game“, blížiacou sa nálade pestrého comebackového predchodcu. Po nich je to práve dvojica singlov „Slow“ (s hosťujúcou Karin Dreijer Andersson z THE KNIFE) a efektami vyšperkovaná tanečná „Architect“ s viachlasými vokálmi evokujúcimi časy prvých dvoch albumov, ktorá robí nasledujúcu „Is A Robot“ pomerne všednou a ničím nevyčnievajúcou z priemeru. Posledným výrazným kúskom je „Smokers Reflex“ s klavírnym podkladom a tradične uvoľneným Barmanom.
Ubehlo už príliš veľa rokov nato, aby sa dEUS dokázali vrátiť k mladíckej nespútanosti a dynamike ostrého „Worst Case Scenario“ a „In A Bar Under The Sea“. Určitá remeselná rutina a minimum prekvapení robí z „Vantage Point“ paradoxne príjemný, mainstreamom nepohŕdajúci, alternatívny poprockový album, ktorého hlavnými devízami sú nekonfliktné skladby, z ktorých počas celej doby cítiť maximálny nadhľad. Škoda len miestami až prílišnej nevýraznosti a všednosti niektorých skladieb, ktorá posúva „Vantage Point“ skôr k nie príliš vydarenému „Ideal Crash“, než k dodnes silným prvým dvom albumom a zaujímavejšiemu predchodcovi.
