Sú skupiny, ktoré sa vám pozdávajú, počúvate ich, no prejde nejaký čas a pomaly ich zo svojho playlistu vyraďujete, a povedzme po desiatich rokoch si už na nich ani nespomeniete. CYCLONE TEMPLE medzi tieto určite nepatria. Ak ste ich čo len raz počuli... Hoci sa ich nosiče vyskytujú v mojom prehrávači zriedkavo, stále sa k nim rád vraciam. Dokonca aj po šestnástich rokoch od vydania debutu „I Hate Therefore I Am“. Hovoríte, že túto skupinu vôbec nepoznáte? Chyba! Avšak sa ani veľmi nečudujem, CYCLONE TEMPLE sa nikdy nedostali do širšieho povedomia. Po vydaní debutu im v roku 1993 vyšlo ešte jedno EP „Building Errors In The Machine“ a v roku 1994 posledná radovka „My Friend Lonely“. Obe boli hudobne trocha inde a obe s inými spevákmi, a potom nastalo ticho…

Ale v roku 1990 sa ich história len začínala. CYCLONE TEMPLE založil afroamerický gitarový virtuóz Greg Fulton spolu s kolegom z rozpadnutej thrashovej bandy ZNOWHITE, basgitaristom Scottom Schaferom. Ani nie rok po založení vychádza ich debut. „I Hate Therefore I Am“. Čo sa na ňom nachádza? Deväť thrashových skladieb, do značnej miery ovplyvnených kontrastom medzi progresívnymi polohami, klasickým thrashom a heavymetalovou melodikou. Autorsky pochádza celý album z Fultonovej hlavy, tak po stránke hudobnej, ako aj textovej. Výborné texty zaoberajúce sa problémami s rasizmom, sociálnymi problémami a náboženstvom. Tieto sú podávané prostredníctvom melodického spevu s thrashovým strihom, miestami spestrené zbormi a rapovými polohami. Hoci sa mi spev veľmi páči a možno by som ho aj rád pasoval za to najlepšie na albume, asi by som krivdil hudobnej zložke, ktorá je nemenej kvalitná a pútavá. Zbustrovaná gitara doslova ničí okolo seba ako nespútaný cyklón, keď ju náhle vystriedajú čisté tóny, aby sa poslucháč mohol spamätať... pred ďalším atakom. Výborný výkon predvádza aj rytmická sekcia, hoci jej úloha je v porovnaní s gitarou viac-menej v polohe štatistu.

Na albume ani po rokoch nenachádzam slabší song a tak, ak by som mal menovať obľúbené piesne, musel by som opísať tracklist. Ale predsa len niektoré priblížim. Prvá „Why“, začínajúca uchu lahodiacou vybrnkávačkou, končí ako rýchlejšia sociálna hymna, nástojčivo kladúca nepríjemné otázky. V „In God We Trust“ si zobrali na mušku náboženstvá, pričom v nej najlepšie počuť už zmieňovaný rap. Titulná, sedemminútová „I Hate Therefore I Am“ je až do svojej tretiny „regulárnym slaďákom“, potom nastáva thrashová smršť, pritom zmeny „tvrdosti“ sa ešte dvakrát v skladbe zopakujú. Tieto prichádzajú niekedy postupne, niekedy doslova nečakane. Mimochodom v „I Hate Therefore I Am“ sa nachádza vynikajúce gitarové sólo, ktoré ma vždy pohladí na duši. Podobnú stavbu v striedaní rýchlejších a pomalších pasáži má aj „Born To Lose“, no v tejto je pomalších pasáži viac. Snáď najrýchlejšie a najtvrdšie veci na albume sú štvrtá „Public Enemy“ a „Silence So Loud“, ktorá je zároveň aj poslednou. Po zvukovej stránke nie je ani veľmi čo vytknúť, pretože na vtedajšie pomery bol zvuk nadpriemerný. Dnes by už neobstál bez jaziev a modrín, no akosi sa mi nechce v tomto vŕtať, hlavne, ak ide o taký skvost, akým „I Hate Therefore I Am“ vskutku je.

Výborný, progresom šmrncnutý thrash s melodickým vokálom. CYCLONE TEMPLE mali na viac, ako nakoniec dosiahli, či už to bolo zapríčinené nasledujúcimi personálnymi zmenami alebo neprajnosťou doby... Tak, či onak, škoda. Jedno je ale isté, nechali za sebou odkaz v podobe albumu, ktorý obstál aj v boji s časom. Dôkazom tohto tvrdenia môže byť aj fakt, že v roku 1999 vyšiel album v reedícii u Century Media.