Vydali debutový album u renomovaného vydavateľstva, majú za sebou veľké turné s HORKÝŽE SLÍŽE, pred sebou hŕbu letných festivalov. O minulosti, prítomnosti a budúcnosti slovenskej nádeje METROPOLIS sme sa rozprávali s gitaristom a lídrom kapely Jimim.
Kam vlastne siahajú počiatky METROPOLIS? Mám pocit, že demo kapely s týmto názvom som pred viac ako dvomi rokmi videl zaprášené v archíve nemenovaného slovenského rádia. Mohli ste to byť vy?
Členovia pôvodnej zostavy METROPOLIS spolu so mnou účinkovali v sprievodnej skupine speváčky Dagmar Rostandt. Po jednom z našich vystúpení prišiel za mnou do šatne Noro s ponukou na založenie kapely. Chalani súhlasili a METROPOLIS bol na svete. Hneď na začiatku sme mali problémy s tým, akému štýlu sa venovať. V zostave bandu Dagmar Rostandt boli hudobníci z rôznych skupín. Basgitarista a klávesista chceli jemnejší rock trošku koketujúci s jazzom, bubeník a ja sme zasa preferovali tvrdší rock, skoro až nu metal. Nakoniec z toho na základe kompromisov vzišlo niečo v štýle NO NAME. Spokojní sme boli všetci a zároveň nikto. Natočili sme CD. Urobili sme singel s tromi skladbami a dali sme ho vypočuť niektorým moderátorom v rádiách. Takže je možné, že ten METROPOLIS, ktorý spomínaš v otázke, sme boli my. Po profesionálnej stránke sme s naším dielom nemali problém, len sme si museli ujasniť, či je to práve to, čo naozaj všetci chceme. Bolo nám jasné, že si to musíme ujasniť skôr, než CD ponúkneme vydavateľstvám. Dohodli sme sa, že s týmto materiálom, hoci bol po hudobnej stránke úplne v poriadku, sa ako kapela na 100 percent nestotožňujeme, čo napokon vyústilo do odchodu vtedajšieho basgitaristu a klávesistu. My ostatní, už aj so spevákom Radom, sme si našli spoluhráčov blízkych nášmu štýlu. A tu sa už začína nový príbeh...
Pri jeho názve ste mali podľa všetkého rovnakú inšpiráciu ako tvorcovia nášho internetového magazínu. Čím vás zaujal slávny nemecký film Metropolis?
Nastala situácia, keď sme už mali hotové skladby, ale názov nám stále chýbal. Už sme hľadali inšpiráciu úplne všade. Raz, keď sme sedeli spolu v jednom bare, prezerali sme si filmový časopis, kde boli vymenované filmy, ktoré získali Oscara za posledné desaťročia. Zrak nám padol na film Metropolis, okamžite to v nás vyvolalo asociácie na DREAM THEATER... a bolo rozhodnuté. Všetci sme film nevideli, ale mne sa páči jeho atmosféra. Také príjemné temno.
K labelu Monitor/EMI ste sa dostali cez predskakovanie Nitranom HORKÝŽE SLÍŽE. Ako hodnotíš prácu vydavateľstva v súvislosti s vaším debutom „Radioactivity“?
S Monitorom sme maximálne spokojní. Sú to všetko absolútni profesionáli. Veľmi si ich vážime už len z toho dôvodu, že na albume, ktorý vydali, nechceli meniť vôbec nič. Z našich doterajších skúseností vieme, že nemá zmysel robiť v hudbe kompromisy a Monitor to od nás ani nežiadal. Materiálu, ktorý sme im dodali, proste verili a myslím si, že veriť interpretovi to, čo spieva, je rozhodujúci faktor pre úspešnosť. Bez ohľadu na to, o aký ide štýl.
Prerazili ste aj vďaka kontroverznej televíznej stanici MUSIC BOX. Stačila vám investícia 5 tisíc korún na zaradenie klipu do vysielania, alebo ste si priplatili aj za vyššiu rotáciu? Posielali ste esemesky aj sami sebe?
V čase, keď sme dali náš klip Music Boxu, bol poplatok nižší. Samozrejme, že nám napadlo posielať si esemesky, ale realita bola iná. Keď si spočítaš, koľko sms denne potrebuješ na slušnú hranosť, vyjde ti obrovská suma, ktorá jednoducho nie je v našich možnostiach. Takže sme s obavami čakali, čo sa stane samo od seba... a stalo sa!
Aký si mal pocit, keď si videl, že „Fly“ súťaží na obrazovke s tým najväčším bahnom slovenskej pop music? Nekazí ti to tak trochu radosť z úspechu, keď vieš, že konkurenciu vašej kapele robia kaderníci, manželky podnikateľov a šušľaví raperi?
Ak sa niekomu páči to či ono, nech si za to kľudne hlasuje. A možno sú fanúšikovia týchto interpretov oveľa ďalej, pretože objavili krásu hudby tam, kde nám ostatným zatiaľ úspešne uniká. (smiech)
Celý album „Radioactivity“ sa nesie v tvojej réžii – od produkcie, cez mix a mastering až po obal. Nemáš pocit, že to celé išlo na úkor straty nadhľadu nad vlastným dielom? Nechcel si radšej angažovať niekoho z externého prostredia? Niekoho mimo kapelu, so zdravým, kritickým názorom?
Všetko vyplynulo z technických možností. Mám vlastné nahrávacie štúdio a to je dôvod, prečo som podpísaný pod všetkými zvukovými aspektami CD. Samozrejme, že každú mixáž som konzultoval aj s ľuďmi mimo kapely a riadil sa aj podľa ich názorov a doporučení. Čo sa týka obalu, dal som jeden z niekoľkých návrhov a ten aj nakoniec zvíťazil.
Dosť ma v tejto súvislosti zaráža, ako môže jeden a ten istý človek skvelým spôsobom zaranžovať vynikajúcu vec ako „Fly“ a zároveň sa vyslovene strápniť balkánskymi disco-klávesmi v nepodarku „Kámo“.
Skladba „Kámo“ je zámerne taká, aká je. Je to o „majstroch sveta“, ktorí prídu na diskotéku, sekajú frajerov, pracháčov a vo vreckách majú stravenky. Z tohto pohľadu treba chápať aj samotnú skladbu. Tie klávesy v nej sú naozaj lacné, hnusné a odporné, ale to je preto, že majú byť lacné, hnusné a odporné. Vždy som chcel napísať kontroverznú skladbu, ale nikdy by mi nenapadlo, že to bude práve „Kámo“. Na jednej strane výčitky kritikov a na strane druhej veľký úspech u ľudí na koncertoch. Ale dovolím si tvrdiť, že veľmi dobre chápem jedných aj druhých.
Si hlavným autorom hudby METROPOLIS. Medzi tvoje obľúbené kapely patria KING DIAMOND, TYPE O NEGATIVE, P.O.D., SLIPKNOT. Z ich prejavu s prižmúrením oboch očí počujem možno tých T.O.N. v skladbe „Luminary“. Prečo je to tak?
Som obrovským fanúšikom Kinga Diamonda! Snažím sa však prísne deliť svoje muzikantské „ja“ a poslucháčske „ja“. V hudbe je dôležité byť v prvom rade sám sebou a hľadať vlastný štýl. Kopírovať dokáže každý, ale ver mi, že hľadať sám seba po tom, čo máš napočúvané obrovské množstvo hudby, je veľmi, veľmi ťažké, ak nie nemožné. Stávalo sa mi, že som zložil skladbu a niekto mi na ňu povedal, že je to toto alebo ono. Odkedy sa však snažím deliť to, čo počúvam a to, čo skladám, stáva sa mi to podstatne menej často, takže si ma veľmi potešil tým, že mojich obľúbencov si na CD nenašiel.
Kto vám vlastne povedal, že hráte nu metal? Prípadne, prečo si to myslíte vy sami o svojej hudbe?
Toto je zapeklitá vec. V prvom rade sme vychádzali z faktu, že na promo aktivity a info o kapele by bolo veľmi dobré, keby sme sa určitým spôsobom definovali. Inými slovami, niektorí ľudia sa bez „škatuľky“ nezaobídu. My sami však toto naozaj neriešime. Robíme hudbu tak, ako to vieme a fakt, že sa ešte nikomu nepodarilo zaškatuľkovať METROPOLIS, nás veľmi teší. Dalo by sa veľmi dlho diskutovať o definícii nu metalu, naozaj si nepotrpíme na vyhlásenia v duchu „my sme nu metalisti“. Mali sme iba pocit, že z tých škatuliek, ktoré ležia okolo nás, je nám nu metalová relatívne najbližšia. Už nás prirovnávali k SYSTEM OF A DOWN, LINKIN PARK, dokonca k DESMOD, ale zatiaľ ani raz v negatívnom zmysle. Chceli sme, aby bol album pestrý, každá skladba trochu iná, ale zároveň aby boli všade prítomné určité spoločné prvky, ktoré ho dotvárajú ako celok.
Len nedávno ste absolvovali turné s HORKÝŽE SLÍŽE. Ako ho hodnotíš?
Toto turné nám obrovským spôsobom pomohlo. So Slížmi sa poznáme veľmi dlho, sú naša „krvná skupina“. Veľmi nám pomohli aj čo sa týka vydania CD, pretože si nás pozvali ako hostí na krst ich albumu, kde nás videli zástupcovia Monitoru a ponúkli nám spoluprácu. Dokonca nás zavolali na natáčanie svojho DVD a jednu skladbu som s nimi aj zahral. Slíže predávajú kvantá platní, sú úspešní, ale musel by som veľmi dlho premýšľať, aby som si spomenul na niekoho skromnejšieho od nich. Pomohli nám ako začínajúcej kapele, pretože nezabudli, aké je to stáť na štartovacej čiare. Dúfam, že s METROPOLIS budeme mať niekedy tiež možnosť pomôcť nejakým nováčikom tak, ako Slíže pomohli nám. Vďaka tomuto turné nás videlo niekoľko tisícok ľudí a aj fanúšikov nám citeľne pribudlo.
Kde všade vás títo fanúšikovia budú môcť vidieť v blízkej budúcnosti?
Momentálne sa pripravujeme na letné festivaly, ktoré sa pre nás začínajú v Seredi 24. júna. Českí diváci si nás môžu pozrieť na fesťáku ROCK FOR PEOPLE 4. júla v Českom Brode, nebudeme chýbať ani na tradičnom augustovom OKEY LETE v Poprade. Všetky dátumy nájdete na našej oficiálnej stránke. Na jeseň potom vyrážame na turné. Nič veľké, ale naše. (smiech)
Čo nový album?
Už máme natočených niekoľko skladieb. Na 99 percent sa bude volať „Voodoo“. Určite pritvrdíme, no nebude chýbať ani pomalá skladba postavená na akustických gitarách.
Čo ti v týchto dňoch rotuje v prehrávači? Môžeš mi prezradiť tvoj súčasný hudobný TOP 5?
Robil som si poriadok v cédečkách a tak momentálne u mňa vedú skôr tie archívne záležitosti.
1. KING DIAMOND (úplne všetky CD)
2. RAMMSTEIN „Reise, Reise“
3. TYPE O NEGATIVE „The World Is Coming Down“
4. SLIPKNOT „Iowa“
5. DEATH „Individual Through Patterns“
Len pripomínam, že na posledne menovanom titule nahrával gitary pán gitarista Andy La Rocque a to straaaaašne dobre! (smiech)
