Keď sa mi v marci tohto roku dostal do rúk album „One“, bol som plný očakávaní, aj napriek miernemu sklamaniu z predchádzajúceho EP. Po prvom prehratí som bol dokonca nadšený a nadšenie spôsobilo zvýšený výskyt albumu v mojom prehrávači - bohužiaľ som dosť skoro prešiel od nadšenia ku sklamaniu. „One“ sa mi doslova opočúval rýchlosťou blesku. V marci som bol presvedčený, že moje sklamanie pramení z poznania EP „Concealing Fate“, vydaného v roku 2010, ktoré tvorí aj polovicu aktuálneho albumu. Dnes, keď som sa k „One“ znovu vrátil, môžem s odstupom skonštatovať, že moje sklamanie skôr vzišlo z prehnaných očakávaní ako z nedostatkov samotného materiálu.

Ten, kto očakáva djentovo/progresívnu bombu, album plný neotrepaných nápadov alebo niečo podobné, nech dá od „One“ ruky preč. A čo vlastne potom títo Briti ponúkajú? Ponúkajú technickú a hudobnú dokonalosť, ktorú ale nepoužívajú samoúčelne, ich prístup je skôr prísne účelný, takže v konečnom dôsledku pôsobia pre niekoho nudne a pre niekoho iného zase ako neuveriteľne uveriteľní. Minimálne autor tejto krátkej recenzie im s odstupom času znova žerie každú jednu notu, rytmus, akord i melódiu. Hoci sa v súvislosti s touto skupinou spomína ako inšpirácia alebo prirovnanie množstvo kapiel, hlavne teda MESHUGGAH a TEXTURES, tak ja by som to pokladal skôr za naozaj len vzdialené a zbytočné porovnávanie. 

Nepopieram síce, že TESSARACT od týchto kapiel inšpiráciu čerpali, ale chlapi z Veľkej Británie si na týchto základoch vybudovali vlastnú, na podstatne pomalších rytmoch založenú tvár. Pochvalu by som chcel vyjadriť skupine za nájdenie výborného speváka, ktorý do TESSERACT zapadol, akoby v nej bol odjakživa. Jeho hlások sa hodí aj do tvrdších pasáži a priam vynikne v tých odľahčených, kedy TESSERACT netlačia na pílu a hrajú viac melodicky ako technicky. 

Ale keďže by táto recenzia, aby bola spravodlivá a vyvážená, mala obsahovať aj nejaké negatíva, tak mi nedá nespomenúť dva fakty, ktoré mne osobne na „One“ predsa len vadia. Po prvé, TESSERACT mali kopu času v dobách strát a nálezov spevákov, aby stvorili viac materiálu a nemuseli by používať starý materiál na tvorbu debutového albumu. V konečnom dôsledku by som asi rýchlejšie prijal ďalšie EP zložené len z nových zárezov. A po druhé, z tvorby skupiny je cítiť, že veľmi dobre vedia ako pracovať s dynamikou, napätím a uvoľnením, no aj tak akoby stále mali strach prekročiť tieň svojho mena, ktoré sa im paradoxne podarilo vybudovať ešte pred tým, ako niečo naozaj dokázali. Pri tvorbe budúceho materiálu im prajem viac odvahy prekonávať vlastné schopnosti a očakávania poslucháčov ako je pisateľ týchto riadkov.