Myslím, že už len fakt, že PERSEFONE pochádzajú z exotickej Andorry, bude pre nich istým obchodným stimulom. Paralelu by som v tomto prípade videl v spojitosti s ORPHANED LAND... Tu hneď vyvstáva aj otázka, či bude len exotický pôvod, ktorý časom vyprchá, postačujúci na dlhodobejšie presadenie sa kapely. Ako zvyčajne, najdôležitejšiu úlohu v tomto prípade zohraje hudba (aspoň by mala).

"Truth Inside The Shades", alebo naším jazykom povedané "Pravda v tieňoch" je debutovým albumom PERSEFONE. Názov by mohol evokovať spojitosť s temnejšími odnožiami (black) metalu a tá tu prítomná je, ale jednoznačne sa produkcia kapely nedá len tak zaškatuľkovať, čo je len dobre. Snáď najvýraznejším prvkom, radiacim album k už spomínanému čiernemu kovu, bude vokál a bude to zložka, ktorú si podám ako prvú. Typický "skřehot", patriaci typicky zmaľovaným černoodencom je prítomný a doplnený ďalšími tradičnými vokálnymi zložkami, menovite deathovým "growlom" a aj čistým spevom. A práve pri tejto zložke padá prvýkrát kosa na kameň. Nemusím už snáď dodávať, že ten čistý vokál nie je ani zďaleka 100-percentný. Pohľad na stopáž jednotlivých skladieb ozrejmí fakt, že kompozične by sa v nich niečo malo udiať, aby nenudili. A oni skutočne nenudia, to sa chlapcom podarilo ozaj veľmi dobre, prinajmenšom vďaka žánrovej nevyhranenosti materiálu. Ochutnať tak môžme ozaj všeličo, a to v každej skladbe. Klasická zostava nástrojov je doplnená o výrazné klávesy, no nedá sa konštatovať, že by niektorý z nich dominoval. Vrátim sa však k tej "(všeho)chuti", dočkáme sa štipky blacku, temer švédskej melodiky, rockovejšie znejúcich partov, sem-tam sa mihne až nejaký ten prog, akustická vyhrávka, vyložene atmo pasáž, dlhosiahle sóla, dojde aj na nejaký "hevík". Celé je to zabalené v dobrej dynamike nenútených prechodov. Práve pre túto premenlivosť je nutné album počúvať pozorne, a len potom je možné nechať sa oslniť mnohými dobrými momentami. Keďže sa jedná o debut, nie je všetko tak perfektné, akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať. Aj napriek širokej palete všemožných štýlov mám dojem, že tvár kapely je zložená z mnohých iných tvárí, aj keď vlastné črty sa začínajú rysovať. Aj napriek faktu, že linky jednotlivých nástrojov sú čitateľné, výsledný zvuk pôsobí prinajmenšom trocha plocho. Všadeprítomné klávesy môžu evokovať dojem až zbytočnej presladenosti.

Záverom môžem dodať, že na debut sa jedná o prinajmenšom nádejný materiál. Ak chlapci na sebe ešte popracujú, a to hlavne na vlastnom výraze, ktorý v dnešnej dobe naberá v tomto žánri stále viac na dôležitosti, môžme sa dočkať prinajmenšom zaujímavého prekvapenia.