VLOŽIT HODNOCENÍ

-bez slovního hodnocení-

8 / 10

Perfektne napísaná recenzia s ktorou do bodky súhlasím. Musím skonštatovať že ak by album vyšiel pred 20 rokmi tak by som si ho vychutnal ešte viac. Sú vlastne len 2 albumy od JP ktoré mám napočúvané od a po z. Painkiller a Jugulator. Od spomínaného Painkillera mám všetko čo vyšlo, povinne kupujem ale nemám to až tak napočúvané. Navyše je škoda že album vyšiel prakticky naraz s famóznym Ihsahnom a Dickinsonom. Tie 2 albumy ma jednoducho odrovnali, vedú o parník a "bránia" mi počúvať zvyšné kapely....toto je album č.19 a dám obe ruky do ohňa že sa dočkáme aj č.20. Za naj skladby považujem Panic attack-refrén mi pripomína Breaking the law, The serpent and the King, naopak titulná skladba ma nejak neberie-neviem prečo a podobne je to s Crown of Horns a As god is my witness-tiež neviem prečo. Escape from reality je super / Ozzyho som tam počul/ baví ma aj Gates of Hell. Skladby ako Fight of your life alebo Vicious circle mi úplne pripomínajú Saxon /je to myslené tak že Saxon mám oveľa viac napočúvaný/...veľmi sa teším že heavy metal žije v roku 2024!!!! Na záver ešte raz-do bodky súhlasím s Dalasovou recenziou! P.S.......nedá mi napísať že vlastním 2 verzie albumu. Nieje totiž digipak ako digipak ha ha. Jeden digipak má 11 skladieb a ked´ som ho kúpil zistil som že je aj verzia deluxe s 3 bonusmi ...takže som dokupoval. Pekne ste ma ojebali ha ha ha. Ďakujem!!!!! Rock on

7,5 / 10

-bez slovního hodnocení-

10 / 10

Čakal som, že si Judas Priest udržia fazónu, ktorú znova našli na Firepower. Dokonca mám pocit, že vyladili niektoré nedostatky, ktoré predošlý album predstavoval a natočili ešte lepší album a to už som neočakával. Firepower okamžite strhol pozornosť svojou hitovosťou a chytľavosťou, kreatívna renesancia Halforda a spol. bola okamžite zreteľná, avšak postupom času ten album u mňa strácal také čaro a trvácnosť a rýchlejšie sa opočúval. Nedávno som si ho vypočul znova, je to vynikajúci album, niet o tom pochýb, ale za vtedajším hodnotením 8 si stojím. Invincible Shield ide na to trochu inak. Prvé tri vypočutia nevyzerali nejako vábne, záchytné body sú single, ktoré som mal napočúvané už pred vydaním albumu, postupom času však aj zvyšná časť naberá na sile a rastie. Gitarová práca možno nie je inovatívna, napriek tomu sa to opäť fantasticky počúva, gitarové sóla sú vynikajúce. Halford spieva stále ako víno a celkovo na albume nevidím nejaké výrazné slabé miesto - skvelý zvuk, výborné nápady, dobre vyskladaný album s jasnými hitovkami aj temnejšími jazdami (aj tie priblblejšie texty sa samozrejme dajú odpustiť). Crown of Horns je jedna z najlepších skladieb, aké kedy kapela zložila. Ak má heavy metal ešte nejaký význam, je potrebné vypočuť si ho v jeho esenciálnej forme. Možno posledný skvelý album od jedného z hlavných predstaviteľov žánru. Klobúk dole.

8,5 / 10

Pri návale toľkej dobrej muziky začiatkom roka ma klasický heavy metal v podaní Judasu akosi neberie. Firepower 2....okrem 2-3 skladieb mám dojem že je všetko na jedno kopyto. Deluxe edícia samozrejme zakúpená. Na koncert do Čiech určite pôjdem!!!!

6,5 / 10

-bez slovního hodnocení-

9 / 10

V roku 2018 som nechápal a dlho spracovával, čo Judas Priest s albumom Firepower dokázali a mal som deja vu. Viem, ako bol hodnotený Painkiller po albumoch Ram it down či Turbo, kde ich považovali už za staré legendy( a to mali členovia iba cez 40) Firepower sa zaradil na 2 miesto môjho rebríčku a po skoro 30 rokoch 1990-2018 zosadzuje Defenders of the faith. Naozaj sa skúsim byť úplne objektívny, neovplyvnený radosťou z nového albumu. Preto som nechal novému albumu čas a hodnotím ho až po 15-20? vypočutí. Po recenziach- a to som ich prečítal už desiatky u mňa rezonuje tá, kde kritik hovorí o raste a majestátnosti albumu po xxx vypočutiach v porovnaní s Firepower, kde to bolo takmer okamžite. Dokonca môj priateľ z Poľska zastáva názor, že na úplné pochopenie toho čo práve uzrelo svetlo sveta musíš byť fanúšikom,ktorý má napočúvané všetky albumy a teda od debutu Rocka Rolla po Firepower. Nechcel som sa unáhliť a ovplyvniť tým, že Invincible Shield v recenziách renomovaných, ale aj menej známych plátkoch či weboch dostáva v priemere väčšie známky ako Firepower. Povedal som si, to už asi ani nemôže byť, aby dva posledné albumy 50 ročnej legendy porážali a získavali hodnotenia ako platinové albumy z 80 rokov. Dobre, kašlem na to a idem k tomu hlavnému. Prvá skladba Panic Attack nemôže prekvapiť a každému je jasné, že začiatok albumu bude najhlasnejší, najrýchlejší a bolo to tak vždy od Rapid Fire, cez Freewheel Burning na Defenders či Jugulator alebo Firepower a o Painkiller ani netreba hovoriť. Čo však Judasi urobili iba tu je , že hneď prvé tri skladby chŕlia také tempo, že človeka ide roztrhnúť , The Serpent and the King je prierezom starých časov v modernom šate a skladba Invincible Shield ide ešte ďalej, kde sa miešajú 70 a 80 roky a Halfordov spev miestami pripomína jeho štýl na sólovke Crucible. Po divočine prichádza konečne uvoľnenie v podaní Devil in Disguise a Gates of Hell či Crown of Horns, kde v druhej spomenutej počujem linku z albumu a zároveň aj skladby Stained Class. U tejto trojice nemám viac čo povedať, tie nástupy a gitary miestami ako z éry Roliing stones , ktoré sa následne po mohutných refrénoch dostanú cez Point of entry až k Firepower , ale aj pripomínajúc modernú u mňa gigantickú Children of the sun z Firepower a následne hardrocková hitovka Crown of Horns naznačila, že sa možno bude diať niečo, čo som úprimne nečakal. Album sa cez rýchlu, ale zvukom jemnú As God Is My Witness , ktorá každému pripomenula kríženca hard as iron z Ram it Down a Leather rebel z Painkiller prenáša k umeleckému prejavu Halforda v Trial by Fire s neuveriteľnou melodickou linkou. Escape from Reality?? Počujem Ozzyho??? Ďaľšia hymna? To neviem, ale u mňa klenot albumu, kde som mal zimomriavky. Už sa blíži koniec? Nie, Sons of Thunder a pripomienka rokov opäť z minulého tisícročia s refrénom a pachom , ktorý by dobíjal hitparády na MTV spolu s bonusovkami Fight of Your Life a Vicious Circle či The Lodger potešili srdce milovníkov heavy refrénov s nosnými melódiami. Pocta Lemmymu a Diovi v záverečnej (kto nemá bonusovku) Giants in the Sk, iba dokazuje, že tento album bude definitívne na stene slávy a nesmrteľnosti najlepších albumov heavy metalu. Album, kde je počuť Stained Class, Killing Machine, British steel, Painkiller, Firepower či......vlastne všetko, pričom niektoré skladby sú pripomienkou nie jedného albumu, ale hneď aj troch, čo je neuveriteľné. Viem, že Painkiller je na čísle 1 a viem že Defenders klesol na 4 miesto môjho rebríčka, čo som už úprimne nepredpokladal. Ale aké umiestnenie má Invincible Shield? Neviem, alebo sa to iba bojím napísať. Neuveriteľné dielo a nebudem sentimentálny, ale toto je už .........

10 / 10

-bez slovního hodnocení-

7 / 10

-bez slovního hodnocení-

7,5 / 10

Tohle je pro mě asi trochu osobní... Je mi 26 let a už dlouho si říkám, že mě mrzí, že jsem nezažil dobu kdy vyšel Master of Puppets, Painkiller, Seventh son apod... že to muselo něco neskutečnýho a takhle dobrý alba už vycházet nebudou. No, Judas Priest se to povedlo v roce 2018. A teď znovu... brečím... Na podzim jsem se zaradoval, že kapela vystoupí v létě do Vizovicích, aspoň nemusím do Prahy. No, tak lístek do Prahy kupuju taky. Metal Gods forever.

10 / 10

-bez slovního hodnocení-

9,5 / 10

Máme tu aktuálně dvě desky od dinosaurů JP a Bruce Dickinson. Podle mne je Dickinson o dost lepší

6,5 / 10

Album ok. Potešil!!!! Taká "sázka na istotu". Kapele prajem všetko naj!!!!

7 / 10

Je to pekné ale príliš na istotu. Panic Attack a Invincible Shield radím do zlatého fondu.

7,5 / 10

Lepsie ako Firepower sa mi to nezdalo, ale spokojnost. Dobreho heavy metalu je pomenej, ale nebudem kvoli tomu bluznit o albume roka, ako som uz niekde viackrat videl.

8 / 10

-bez slovního hodnocení-

8 / 10

-bez slovního hodnocení-

7,5 / 10