Ide do tuhého. Sme v druhej polovici deväťdesiatych rokov. KREATOR vo svojej tvorbe v nasledujúcej päťročnici načisto vyhadzujú z hlavy prototyp svojho fanúšika z osemdesiatych rokov – „odžískovanú máničku“, pred očami majú úplne iné horizonty. Celkom pochopiteľným a plynulým nadviazaním na prvé skusmé kroky v neznámych hudobných teritóriách v roku 1992 na prelomovej doske „Renewal“ sa v roku 1997 stáva album „Outcast“ – prvý z dvoch počinov, ktoré predstavovali absolútne vybúrenie experimentálnych chúťok kapely a zároveň predznamenali neskorší slávny návrat ku koreňom. A do otvoreného náručia odžískovaných máničiek.
Tvorba KREATOR v deväťdesiatych rokoch sa dá veľmi pekne a pomerne zrozumiteľne označiť zdanlivo nadnesenými prívlastkami „naj“. „Renewal“ – najexperimetálnejší, „Cause For Conflict“ – najbrutálnejší, „Endorama“ – najmelodickejší a najmäkší. Aj v prípade „Outcast“ si veľmi rýchlo nájdeme to správne naj – je totiž zo všetkých štúdiových nahrávok KREATOR najtemnejší a najsmutnejší. Z pohľadu koncertného návštevníka mu síce dominujú parádne nárezy typu „Nonconformist“, „Phobia“ (mimochodom, jediná skladba, ktorá zotrvala z deväťdesiatych rokov v súčasných playlistoch kapely) či „Enemy Unseen“, no pozornosti pozorného a citlivého poslucháča neujde ten čierny oblak zahaľujúci celú nahrávku v podobe titulnej kompozície a najmä zdrvujúcej záležitosti s názvom „Black Sunrise“. V nej sa Mille vyplakal zo smrti blízkeho priateľa, ktorý zomrel na predávkovanie heroínom.
„Outcast“ je neprávom nedocenený album. Je na ňom paradoxne všetko to, čím KREATOR prešli počas svojej bohatej kariéry. Nechýbajú thrashmetalové výpady, zvuk páchne industriálom z počiatkov deväťdesiatych rokoch, no sem-tam prenikajú aj lúče melodických vplyvov gothic music, najmä vďaka veľmi šikovnej gitarovej práci výborného Thomasa Vetterliho. Švajčiar, dovtedy známy najmä ako sekerník zo zabudnutej kultovky CORONER, sa na dva albumy stal pre KREATOR tým, čím bol bubeník Joe Cangelosi na fošni „Cause For Conflict“ – iskrou hudobného výrazu, ťahúňom celej kapely. „Outcast“ tak aj vďaka nemu nie je obyčajným zachyteným hudobnej tváre nemeckej metalovej legendy v danej dobe, nielen pre autora týchto riadkov bude naopak vždy nadčasovým dielom predstavujúcim vo svojej podstate to najlepšie, čo kedy táto kapela vytvorila.
