Druhý album „Autopsychosis“ vystrelil moskovských KATALEPSY spomedzi nádejí ruskej scény rovno do prvej ligy svetového technického a brutálneho death metalu. Je to svojho druhu bravúrne vybrúsený diamant a dlžno povedať, že sa podaril hlavne preto, že kapela sa rozhodla opustiť rady udatne slamiacich obstojných, ale voľne zameniteľných nielen ruských spolkov a poriadne rozvinula svoj talent, staviac na variabilné postupy a technickú i kompozičnú bohatosť.
Nový prístup sa stretol s veľmi priaznivým prijatím, KATALEPSY sa stali žiadaným ťahákom koncertných šnúr a extrémne metalových festivalov, niekoľkokrát sme ich videli už aj u nás a ešte ich radi uvidíme, keďže jedným z charakteristických rysov tohto tech/BDM tornáda je, že naživo strhne ešte viac než na nahrávke, a to je už čo povedať. Plus sú to v zásade skromní chlapi oboma nohami na zemi, fakt vďační za to, že ich ľudia berú rovnako nadšene ako vyslovené legendy žánru.
Koncom mája vyšla novinka „Gravenous Hour“ a podľa očakávania je to skrátka železo ako sa patrí, KATALEPSY opäť ponúkajú prvotriedny hudobný zážitok. Deväť regulárnych skladieb, zarámovaných do dvoch inštrumentálok. Po tajuplnej, vesmírne mrazivej „In The Dark Of Stars“ s časom dominujúcou basovou linkou – a brilantnú Novikovovu hru si budete vychutnávať po celých 40 minút nahrávky – sa v „Blinded Sultan“ vyvalí skoro hardcoreový riff s hlbokým, ťažkým BDM vokálom, ktorý nás hodí do newyorských ulíc smrti, aby vzápätí spod rezavých deathmetalových gitár prebleskovalo éterické pobublávanie vyvolávajúce spomienky na „Focus“, „Spheres“ alebo „Tribe“.
To je len taká úvodná návnada na precízne vypracované, popri tom naozaj surové a útočné prvotriedne dielo z oblasti technického, brutálneho a dosť groovy death metalu. Naklepané pasáže, úderné sekačky, tu a tam spomienka na slamovú prehistóriu. Šťavnatosť a chytľavosť pasáží má blízko k SUFFOCATION, na druhej strane technické vyhotovenie a kompozičná prešpekulovanosť konkuruje súčasným ctiteľom virtuózskeho hrania, ale s absenciou u nich častej bezpohlavnosti, umelosti a strojovosti. Jemnejšie vyhrávkové pasáže ukazujú na veľký obdiv floridskému géniovi, pričom na druhej strane plynule prechádzajú do rozhnevanosti napríklad takých INTERNAL BLEEDING.
Texty inšpirované apokalypsou a temným sci-fi Filimoncev prezentuje veľmi dobre frázujúcim vokálom, niekedy mám skoro chuť povedať, že je to taká kloktavejšia pocta Frankovi Mullenovi. Zvuk je vynikajúci zvlášť pokiaľ si proste potrpíte na profesionálne „drahé“, hutné a zároveň čitateľné produkcie, a ak to máte radi skôr špinavo a barbarsky, viete zase oceniť „mäsitosť“ a tlak. Na prvé vypočutia ma novinka KATALEPSY nestrhla až tak ako tá od WORMED, ale album narástol, je to zatiaľ do Top 3/20016.
