BORKNAGAR sa dostali do stabilného bodu zostavy a z neho vyprofilovali aj najnovšiu inkarnáciu svojej vízie melodického a nórskou mystikou nasiaknutého materiálu, ktorého korene siahajú do priepasti black metalu. Vek obrúsil hrany, pridal skúsenosti i vytrvalosť, ktoré sú formujúcimi hýbateľmi významných ambasádarov severskej hudby. Pričom tá už ani zďaleka nie je tak mrazivá ako bývala. Moderný pohľad je určite iný a spisovať eulógiu za časmi minulými zmysel nemá, tak sa poďme pozrieť na perspektívy, ktoré nám tento krát na novinke „Fall“ zruční severania servírujú.
Už „True North“ bola epická záležitosť so stále sympatickou snahou integrovať aj čriepky čiernej minulosti. Na novinke sa BORKNAGAR odvažujú urobiť ďalší krok vo svojej kariére mimo najtvrdších schémat. Pritom viac dbajú na štruktúrovanie, kompozíciu pri písaní pútavých skladieb s melodickým príbehom a širokým epickým rozmerom. Všetko vlastnosti, ktoré sú základnými kameňmi súčasnej tvorby kapely a na „Fall“ je patrná snaha ich čo najviac rozvíjať. Na druhej strane to znamená, že sa v celkovom pohľade nedočkáme výrazného skoku mimo tradičné sféry, kam mieria trebárz ENSLAVED. Prináša to teda „len“ porciu epických a atmosférických momentov velebiacich elementárne sily prírody (hlavne tej severskej).
Vokály ICS Vortexa so zdatným Larsovým sekudnovaním vedia BORKNAGAR ukočírovať spôsobom, ktorý dokonale rezonuje a je dominantou každej skladby. Som toho názoru, že toto je je Vortexove ideálne pôsobisko, pričom súčasná tvorba kapely dokonale vyhovuje jeho rozsahu i štýlu a to vrátane drsných vokálov. V spojení s Lazarovým skladateľským prístupom to tvorí pevný základ pre výrazné hymnické skladby bez nevyhnutnej potreby tlačiť na pílu.
To síce úvod albumu svojím vstupom do „Summits“ popiera, čo ale prvá a vzácna víchrica ukazuje, je zvukový posun, ktorý je oproti „True North“ plnší živší a dynamickejší - v skratke o rád lepší. V polovici sa skladba s melodickým vokálom Vortexa definitívne zlomí do svojej epickej polohy, pričom vykreslí skladateľské schpnosti kapely v tom najlepšom svetle. Presne toto sú ťažiskové momenty, z ktorých nahrávka čerpá svoju silu, čo potvrďuje hneď druhá severská hymna „Nordic Anthem“ prezentujúca jeden úchvatný hudobný moment za druhým.
Na druhej strane sa v superlatívoch nedá hovoriť o textoch, ktoré sú príliš prostoreké až patetické. Slovo „north“ by mali BORKNAGAR v svojom textárskom slovníku na najbližších pár albumov cenzúrovať. Dych dochádza aj v záverečnej „Northward“, kedy nápady nedokážu utiahnuť celú desaťminútovú stopáž skladby. Inak je „Fall“ v tomto smere primeraný a koncentrovaný materiál.
V rámci mikro žánru epického metalu so štipkou čierneho kovu sa jedná o maximálne vyzretý, hudobne príjemný epos, ktorý veľmi efektne pracuje s paletou tradičných nástrojov. Všetci hudobníci idú v prospech melódií a skladateľských zámerov s korunou v podobe majestátnych hudobných a evokatívnych motívov. V tomto smere sa jedná o vrcholový album kapely demonštrujúci v súčasnosti jej najsilnejšie stránky. Negatíva opakovať nebudem, predsalen mi sú srdcu bližšie nahrávky z počiatku existencie BORKNAGAR, ale možno to je len incipientná starecká nostalgia.
