Vraj tu máme pretlak koncertov, ľudia to nestíhajú, musia si vyberať a podobne. Beriem, tiež si vyberám. A keď som pred niekoľkými mesiacmi zazrel plagát s logom estónskych METSATÖLL, vybraté som mal zaraz. Kedysi som sa dostal k ich demu „Terast mis hangund me hinge“, bolo to niečo opäť nové, ako to už býva u tých kapiel, ktoré v metalovom duchu spracovávajú pohanské, historické a folklórne témy svojej domoviny bez „pásovo vyrábaných“ ulepených pseudopaganfolk melódií, a radosť z ich hudby mi vydržala doteraz. Celkom hore na plagáte bolo logo SKÁLMÖLD, dovtedy som o nich leda tak vedel, ale vikingský metal z Islandu, čo už by sa tu dalo pokaziť, a do tretice programovú štruktúru dopĺňali pre mňa tiež „novinkoví“ ATAVISTIA, ktorí po preštudovaní zneli ako „toto by som na Vancouver fakt netipoval“.
Keď som prišiel do klubu, set Kanaďanov už bežal, čo zamrzí, ako keby začali skôr, ale štyri skladby som stihol a som za to rád. Veľmi metalovo vyzerajúca štvorica – gitara, gitara/spev, basa a bicie, skôr mladšie ročníky, začiatky ATAVISTIA možno vystopovať k roku 2016. Počuteľne nadaní chalani s vášňou a citom hrali veci z najnovšieho albumu „Cosmic Warfare“ a niečo zo staršej tvorby. Hudobne dajme tomu melodický symfonický death metal, nabrúsený, atmosférický, nabitý dramatickosťou i atmosférou. Nechcem tu splietať nejaké teórie, ale nečudoval by som sa, ak by – ako to priezvisko naznačuje – mozog kapely Matt Sippola mal fínske korene, pretože melódiami a harmóniami vyšperkovaný neraz ozajstný nárez inšpiráciu MOONSORROW, ENSIFERUM, tak trochu aj AMORPHIS a podobným suometalom skrátka nepoprie. Hudobnícky príjemne namakané, frontman s gitarou istý v drsných i čistých vokálnych polohách, veľmi dobré na úvod či hocikedy inokedy. Škoda tých niekoľkých desiatok ľudí, zaslúžili si väčšie publikum, ale štvrtok, pretlak, Košice...
Tallinnskí „vlci“ (METSATÖLL = dávne estónske pomenovanie pre „zimného slávika“) o rok oslávia štvrťstoročnicu na scéne a ja si nevybavujem, že by sa niekedy ocitli nie že u nás, ale ani v okolí. Konečne sa tak stalo a ja mám tým pádom odškrtnutú „veľkú pobaltskú trojku“ live – OBTEST (Litva) na Assaulte v roku 2007, SKYFORGER (Lotyšsko) u nás v Butterfly pred osemnástimi rokmi, a estónskych metalových ambasádorov teraz v Colle. Očakávania boli veľké, estónsky metal témami načierajúci skoro až do pravekých alebo legendárnych čias je dosť „iný“ a hlavne autentický, aké to bude naživo? Tak nejako čakáte, že to bude dobré a že to bude niečo, čo hocikedy nezažijete. No to teda, perfektný, obrovský zážitok! Štyria chlapíci, ktorým máte sklon veriť, že sú tu už odvtedy, čo sa pri zemetrasení v 9. tisícročí pred naším letopočtom ľadovcové jazero vylialo do Baltu a z vody sa vynorila estónska zem. Však oni aj odvtedy rátajú letopočty na svoje albumy. Stovku ľudí v klube si svojou hudbou okolo prsta omotali veľmi rýchlo. Chytľavý metal s atmosférou, ostrý aj náladový a hlavne postavený na hudobných motívoch s koreňmi v dávnych časoch. Tancovalo sa, spievalo, tlieskalo, páni na pódiu sa usmievali. Výborné skladby, skvelý spev v estónčine, ktorá z METSATÖLL robí ešte unikátnejší zážitok, skrátka čosi ako „nechcem, aby bol koniec“. A to si ešte kusisko koncertu pre seba „ukoristil“ druhý gitarista a spevák Varulven, totálny šoumen a hudobník, ktorý síce na svojej gitare hral len z času na čas, ale popri tom zahral na drumbli, píšťale, dvoch rôznych citarách a v neposlednom rade na gajdách, tak, že s hendrixovskou bravúrou. Sprievodné vokály vrátane hrdelných spevov a veľmi zábavné konferovanie, ten prízvuk v angličtine bol očarujúci. A ešte rinčiaci prejav v rodnej reči, estónčine porozumie leda tak Fín, hádam to bolo poďakovanie a nie niečo v štýle „trochu si s nimi zasrandujem, aj tak mi nerozumejú“. Čistá radosť, zábava, v istom zmysle výlet do exotiky, aj keď vlastne zo severovýchodnej hranice európskej civilizácie. Malá krajina, ľudí zopár, a vedia do sveta poslať takýchto umelcov. Asi iný prístup k všetkému. Je taký kameňák, znie „temperamentný estónsky chlapík“, ale toto malo iskru, život a srdce, skrátka z mojej strany ďakujem za to, že sem prišli zahrať.
„Chlapi islandskí, som zvedavý, ako prekonáte toto.“ SKÁLMÖLD som si naštudoval tiež a zaiste celé dobre, doma sú veľká vec, nahrávajú aj s islandským symfonickým orchestrom, zaujmú už tým, že na rozdiel od väčšiny tamojšej scény nehrajú black metal (desať ľudí, tridsať kapiel alebo projektov, našťastie neraz veľmi solídnych, ten islandský BM je tiež „inde“ a už ho aj tu a tam po svete kopírujú). Doma mi z nahrávok občas zneli trochu teatrálne alebo slávnostne, naživo však ukázali, aká veľká sila v nich drieme. Vybuchli ako sopka spod ľadovca, v šestici – tri gitary, basa, bicie, klávesy, spieval tam každý, nakoniec aj bubeník – do nás viking/folkmetalovo nahrnuli skaldskú poéziu, severskú mytológiu, príbehy z dramatických období dejín ostrova z ohňa a ľadu, bola to ďalšia skvelá a nezabudnuteľná skupina v ten večer. Hudobnícke výkony na úrovni, nápady vydarené, starý a k tomu islandský Sever z ich hudby lietal ako sopečný popol. Úžasné nasadenie, radosť z hrania, bárs aj hneď v úvode kľakla elektrina, ale to bola vec na pár minút. Hralo sa z nového albumu „Ýdalir“ a výber z predošlej tvorby, pocit únavy či kolovrátku sa nemal ako dostaviť, proste vedia. Výborná spolupráca rôznych typov vokálov od zúrivého krákania až po vznešený či cituplný čistý spev, obecenstvo bolo nadšené, SKÁLMÖLD v ten večer dva rady „veslárov“ na takom mieste asi ani nečakali. Na koncerte aj zasnežilo, to u nás malo premiéru. Po odohratí nemalého počtu skladieb frontman ohlásil „teraz je tá chvíľa, kedy kapely zložia nástroje a odchádzajú, aby ich publikum zavolalo späť na prídavky, ale my také veci robiť nebudeme a ešte vám nejaké skladby zahráme aj bez toho.“ Zahrali a koncert sa im páčil tak, že ďakovali (ale to aj spolky pred nimi) a sľúbili, že prídu zase. Rozhodne sa pousilujem neprepásť to.
Foto: Laci Schürger
