INFORMACE O ALBU

Na nový dlhohrajúci album monumentu blastujúceho vysoko technického a zároveň krutého death metalu si bolo treba počkať plných jedenásť rokov. Čakanie nám CRYPTOPSY skrátili dvoma štvorskladbovými EP, ktoré určite stáli za oslavu, lebo ukázali, že „návrat k vlastnej tvári“ nebol výsledkom nabratia posledných zvyškov dychu na ešte jeden útok, ale prísľubom veľkých deathmetalových vecí v budúcnosti. Kanaďania na nich rozvíjali svoje majstrovstvo, predviedli, že naďalej dokážu znieť sviežo a nekompromisne, a že ak sa chceme baviť o elite extrémneho metalu, bez nich to ešte stále nepôjde. Nových osem skladieb, tentoraz pokope na dlhohrajúcom albume, v tomto smerovaní pokračuje. V zásade sa dá povedať, že všetko je ako má byť – takýto death metal od CRYPTOPSY chcem, virtuózne zahraný a zložený, divoký, útočný, po stránke atmosféry búrlivý, zlovestný a predovšetkým „ich“. Žiadne experimenty mimo kovu smrti a jeho okolia, kedysi boli také pokusy a ja osobne som bol medzi tými, ktorí ich fakt nechválili, Flo a spol. robia to, čo im od srdca ide najlepšie a stále nezačali páchnuť rutinou a stereotypom. Iste aj preto, lebo nahrávky nechrlia na bežiacom páse. A tak aj v dobe plnej nových kapiel, neraz čerpajúcich z tvorby montrealského kultu, bude vydanie nových nahrávok CRYPTOPSY na scéne vždy udalosťou, až dovtedy, keď – hypoteticky – vydajú materiál, na ktorom bude počuť, že ich to už nebaví. Myslím, že na to si ešte nejaké roky počkáme. A možno sa radšej dôstojne rozlúčia predtým, než by taký materiál do sveta poslali.

Vysokooktan dle očekávání. Co tomu chybí? Aspoň jeden polepšený hříšník. Tedy vlastně aspoň jeden hit. A CRYPTOPSY hity umí. Pátraje v paměti, tahám třeba "The Pestilence Tha Walketh in Darkness (Psalm 91: 5-8)" (vím, z proklínané desky), "Carrionshine", "Two-Pound Torch" nebo "Phobophile". I tak si osmičku zaslouží.

Ano, současní CRYPTOPSY jsou především o kvalitním řemesle. Skupina ví co funguje a jak skladby účelně poskládat, aby v nich bylo dostatek agrese i dramatičnosti. Mezi lídry scény už bych si je ale zařadit netroufal. Když jsem shodou okolností před poslechem tohoto díla zařadil letošní WEREWOLVES s albem "My Enemies Look And Sound Like Me", působilo pak "As Gomorrah Burns" trochu všedně.