„Často si kladiem otázku, prečo, do boha šedivého, sa u nás na Slovensku nerozvíja grind core?“ Zhruba takto sa niekedy pred polovicou 90. rokov zamýšľal Lepra vo svojom časáku Death Fist. Zhruba v tej dobe sa tu už práve nejaké grindové komandá objavovali, v porovnaní s L.D.F. (povedzme sčasti takí prví poslovia), MENTALLY PARASITES či práve ABORTION to bola skoro druhá generácia, ale žáner sa nakoniec predsa len rozvinul. Nie že by tu boli stovky takýchto spolkov, tých, čo možno brať vážne, bolo/je odhadom nevysoké dvojciferné číslo, ale kto bol dobrý, ten bol lepší než len „na domáce pomery slušné...“ A niektorí z tých, čo sa k aktivite prebrali v 90. rokoch, sú na scéne dodnes.

Ku slovenskému grindovému kultúrnemu dedičstvu patria EMBOLISM z Kanianky. Obšírnejšie som ich cestu pripomenul v recenzii na päť rokov starý album „Love Existence“ vydaný u Slovak Metal Army, doplním teda len to, že vzhľadom na smutný beh dejín ich aktuálna novinka „Grinding Reality“ z konca mája vyšla u nezničiteľných a aktívnych Bizarre Leprous, českého útočiska pre to najextrémnejšie v oblasti žánrov ako gore i klasický grind core, brutálny death metal a podobne.

Roman Poláček začal hlavne s tými najkrutejšími gore záležitosťami, neskôr sa jeho srdce otvorilo aj klasickému grindu na rôzne témy drsnej reality a obzvlášť po hudobnej stránke je piaty album EMBOLISM materiálom, ktorý má veľkú šancu osloviť priaznivcov jedného i druhého prístupu k tomuto žánru. Akurát tí, ktorí majú radi trojakordové umca-umca krepčenie s grganím a kvíkaním zostanú smutní, ale svet nie je len o zábave a pre milovníkov tu jedného, tu zase iného hudobného žánru býva život niekedy smutný ako krava, ktorú vedú k mäsiarovi. Skrátka, tu sa hrá skôr prepracovaná, i keď priamočiara brutálna hudba.

Materiál možno rozdeliť na dve časti, od prvej po trinástu skladbu ide o nové kusy, odtiaľ po dvadsiatu druhú sa spomína na staré časy a v novom zvukovom kabáte zaznejú skladby z rokov 1999  až 2000,z dema, splitov a debutového albumu. Vďaka novému zvuku možno celok vnímať ako jeden album, nestane sa teda, že po náloži súčasného, mimochodom drviaceho, hutného a agresívneho zvuku treba ucho preladiť na škrípanie, praskanie a chrastenie starých čias.     

„Grind Reality“ rovná sa priamočiary, agresívny, naklepaný a zároveň ťažkotonážny grind core hraný skôr s extrémne metalovým než punkovo/crustovým srdcom, hádam sa dá prísť na to, čo mám na mysli po skladateľskej, zvukovej i vokálnej stránke. Hudba má korene prevažne v tvorbe tých kapiel, vďaka ktorým grind core prestal byť rockovou, punkovou, coreovou, metalovou a podobnou verejnosťou vnímaný ako antihudobný bordel aj napriek tomu, že sa vydal na ťaženie za zničenie hudby. Kompozícia miesto improvizácie, ak chaos, tak organizovaný, ak surovosť, tak štruktúrovaná.

Skladby sú úderné, chytľavé, prekypujú výbušnou energiou, kvalitnými riffmi, rinčiacou basgitarou a solídnou dávkou groove i harmóniami, ktoré ani nepotrebujú čerpať z metalu. V podstate ide o veľmi čistý grind core, takpovediac ukážkový, ktorý popri agresivite ponúkne aj nejeden „tanečnejší“ moment. Nie nejaký odzemok, ale niečo podobné, čo robili PUNGENT STENCH v časoch, keď si po inšpiráciu začali odskakovať do iných hudobných končín. Nespútaná surovosť týchto skladieb má zase nádych prvého albumu rakúskeho kultu, ten pocit, keď som ho počul prvýkrát, je dodnes nezabudnuteľný.

Nepíšem teraz o nejakom obracaní kormidla proti toku času, kdeže, EMBOLISM skrátka hrajú to, čo od dosť ortodoxného grindu očakávam a čo na ňom oceňujem, a hrajú tak, že výsledkom je album, z akého možno mať radosť aj v roku 2023 a potom, čo mi od konca 80. rokov prešli ušami stovky žánrových nahrávok. Aj vďaka kombinácii klasického drvenia s jeho gore alebo patologickou odnožou – bývali časy, kedy sa o nich písalo aj ako tunajšej odpovedi na HAEMORRHAGE. V prvom rade počuť pasáže „ako z pitevne“ a takisto zopár veľmi kanálnych vokálnych polôh. Pokiaľ ide o texty, tam to žiadna márnica nie je, skôr odtiene bahna ľudského hemženia a kalu zaplavujúceho ľudské mozgovne. Aspoň podľa toho, čo sa mi podarilo rozlúštiť z angličtiny, ktorá v inak dobre vyzerajúcom booklete vyfasovala dosť nešťastný kontrast s podkladom. (A v starých skladbách je taká povedzme „dobová“.)