Desiaty rok existencie môže kapela osláviť všelijako. Mnohí sa „upravia“ rôznymi poživatinami, iní urobia výročný koncert, ďalší skončia, lebo hranie účty ešte stále neplatí, možností je dosť. A sú ľudia, ktorým akurát v jubilejný rok vyjde tretí album, taký, že po zrecenzovaní ho iste nebudem posúvať ďalej.
Takto to spravili napríklad prievidzskí STERCORE, ktorých „Smrtihlav“ rozprestrel krídla do noci 14. januára tohto roku. S tvorcami sme sa bližšie zoznámili pri predošlom albume, v zostave sa odvtedy niečo menilo, s istotou viem, že basák je nový, ten pôvodný to tuším dosť úspešne skúšal v nejakej talentovej speváckej šou. Z bookletu v tomto smere veľa nevyčítam, to je skoro ako nová móda na archívoch, že kliknete na zostavu kapely a tam „none“. Hudba Michal Maslák/Noro Tadial, texty Šušto a Claudia. Ale nahrávalo sa opäť v No Silence Studios a István Simon sa vo fachu vyzná, už minule zvuk stál za pochvalu.
Znenie je súčasné, profesionálne, hutné, čisté a zároveň metalové, dobrý pomer živosti „ľudskosti“ a neplastovej chladnej odťažitosti tu a tam. STERCORE majú svoje zámerne strojovejšie momenty, prekladajú ich výraznou dávkou energie, vášne i búrlivosti a prispôsobujú tomu celkový zvuk. Textovo je album príbehom v jedenástich kapitolách, hudobne rozvíja štýl z predošlej nahrávky, s tým, že aktuálne je žánrovo niekde v modernom melodickom death metale s prvkami death-a metalcoru. Mnoho vyslovene „hitových“ momentov ukazuje na ambície osloviť širšie publikum rovnako ako silné zastúpenie atmosférických, možno až so symfonickosťou koketujúcich pasáží a okorenenie elektronikou, ktoré vrcholí v závere.
Niečo podobné urobili na jednom zo svojich albumov ILLDISPOSED, ani neviem, ako to fans prijali, u mňa vtedy celkom fajn, podarila sa podobná melancholická, „civilne zasnená“ nálada, akú nachádzam aj na „The Death Head“. Inak STERCORE hudobne stále majú blízko k spolkom, ktoré som spomínal minule, a to, že hrajú s potenciálom osloviť viac ľudí si netreba vysvetliť ako nejaký popík. Naopak, moderný melodický extrémny metal v ich podaní je prevažujúco výbušný, agresívne útočí, trhá a do melódií je veľmi dobre zasadený variabilný hlboký revaný Matúšov vokál. Doplnkový melodický spev STERCORE skúsili už predtým, dopadlo to dobre a aj teraz je všetko fajn. Pokiaľ ste metalovo uviazli v 90. rokoch, toto pre vás možno nebude ono, ak však chcete niečo kvalitné, žánrovo neortodoxné, tvrdé a aj „moderné“, smrtihlav vám urobí radosť.
