Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Ktože to tu takto koncom roka, takrečeno vianočne, rozmároval všetko? Newyorčania PYREXIA. S dvojročnou pauzou sú na scéne od roku 1990, v podstate „prastará kapela“, a pritom žiadna starina. Ich brutálny death metal je vyslovene „súčasný“, akurát že celý taký autentickejší v porovnaní s nemalou časťou tvorby mladších generácií, ktorá pôvodného ducha BDM niekedy až dehonestuje do paródie, chcenej i nechcenej zábavnosti či vyslovenej trápnosti. Chris Basile (gitary, jediný z pôvodnej zostavy), Shaun Kennedy (basgitara), Jim Beach (vokály), Danny Trapani (gitary) a medzičasom už bývalý Ryan Hilerio (bicie) na „Gravitas Maximus“ predvádzajú, o čom to má byť.
Málokedy námet na obale tak dobre vystihne hudobný obsah. Diabolskí, zľahka zombifikovaní „opičí giganti“ demolujúci dystopický megalopolis, iste nič intelektuálneho, značne ponurým textom by možno sadlo aj niečo akomak „sofistikovanejšieho“, ale barbarské, drviace tóny a výbušnosť materiálu to zvizualizuje. Osem skladieb za necelých 25 minút, PYREXIA sa radi vyjadrujú stručne a k veci, pričom tu by prehupnutie sa cez polhodinu fanúšik žánru iste neohundral. Znie dokonalá syntéza newyorského prístupu k BDM, teda NY slamu, hojdavého a hardcoreovo úderného, s dôrazne „nakladajúcimi“ vokálmi, a totálne surového, krvilačného náklepového masakru s hutnými riffmi. Vokály sú zverské, hlboké, od revaných až po výlevkové, Jim Beach je fakt monštrum s mikrofónom, a celkovo znie „Gravitas Maximus“ ako „System Of The Animal“ po uhryznutí besným dinosaurom, mixnutý s tým typom kovosmrtiacej zhubnosti, akú poznáme napr. z prelomových vecí od DISGORGE. Hráčsky vybrúsené, pritom s nádychom pravekej zúrivosti, zvukovo ťažké, celkovo nemilosrdné, s NYDM stále treba počítať.
Album, ktorý pre rok 2021 definuje aj podstatu BDM, aj jeho newyorskú podobu.
9 / 10
Skladby
1. PYREXIA
Diskografie
Feast Of Iniquity (2013) Age Of The Wicked (2007) Cruelty Beyond Submission (kompilácia) (2004) System Of The Animal (1997) Hatredangerandisgust (EP) (1995) Promo 1993 (1993) Sermon Of Mockery (1993) Liturgy Of Impurity (demo) (1992) Demo 1991 (demo) (1991)
DALŠÍ INFORMACE
Vydáno: 2021 Vydavatel: Unique Leader Records Stopáž: 24:31
Můžeme se radovat z fajn zvuku a návratu Mika za soupravu, nebo si taky otevřeně přiznat, že i přesto není novinka nic než prázdná nádoba plná honění trika a okázalých omalovánek bez silných nápadů. Six Degrees, z nějž někdo odčerpal všechny silné nápady.
Blackem načichlý bigbít předvádějí obě na tomto splitku zůčastněné kapely a předvádějí ho zábavným a svižným způsobem. Pocta klasikům žánru nemusí znít jen jako dřevní retro, byť tato nahrávka tak asi mnohými zaškatulkována bude. Více v recenzi!
Když namícháte styly RHAPSODY a STRATOVARIUS kolem roku 2000, tak dostanete buď děsný kýč nebo MAJESTICA. Ono je to nakonec docela zábavné a má to spád, jen od toho nesmíte čekat víc než pár hezkých chvil s lehkou holkou.
Ukrajinci se zacyklili sami v sobě, ve svém zašmodrchaném progresivním metalcoru, takže smutně vzpomínám na časy, kdy skupina pálila takové pecky jako "I Speak Astronomy", "Teacher, Teacher!" nebo "Perennial". Nic srovnatelného na "Duél" nenacházím.
PHRENELITH potřetí. Potřetí jinak a potřetí skvěle. Dánové doručili majestátní, drtivou, ale současně i líbivou kolekci často odkazující směrem k IMMOLATION. Jestliže "Chimaera" byla žánrově více rozkročena, pak "Ashen Womb" je návratem k čistému OSDM.
Živák alebo best of? ELECTRIC WIZARD skracujú 8-ročné čakanie na novú dosku dokonale reprezentatívnou živou kolekciou, pokrývajúcou obdobie medzi „Dopethrone“ (2000) a „Time To Die“ (2014). Podľa očakávania brutálne ťažký, ale brutálne odmeňujúci posluch.
Těžko zařaditelná hudba, stylově oscilující od progres poprocku a art rocku až k metalu. První deska, kterou si dám do předběžných TOP 2025. Zpěvačka Grégoire Caussèque mi svým často až éterickým projevem v kombinaci s neotřelou dánštinou přímo učarovala.