AFTER LAPSE - Pathways
Španělé oscilují od příjemně melodického progresivního metalu až po trochu kýčovitý crossover, chvílemi paráda, jinde mě to nutí přivřít oko. A teď co s tím? První dvě skladby jsou každopádně skvělý.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Slovenská scéna sa nemôže pýšiť veľkým počtom kvalitných speed metalových spolkov. Kvalitných v tom zmysle, aby donekonečna nekopírovali HELLOWEEN, ale namiesto toho sa snažili rozvíjať štýl v rámci možností, aby disponovali presvedčivým vokálom, dostatočnou anglickou výslovnosťou a v neposlednom rade, aby dokázali predviesť svoju produkciu naživo. Zopár výnimiek by sa u nás ale predsa len našlo. Patrí medzi ne aj kapela, ktorá v tomto roku nielenže vydala už svoj druhý album v poradí, ale využila šancu zahrať si ako predkapela KREATOR / EDGUY a predstaviť sa tak pred dvomi tisíckami nadšených metalistov. Reč je o MIDNIGHT SCREAM.
Ich štýl je možné označiť ako melodický speed/thrash metal. Na skladaní albumu sa podieľali hlavne gitarista Pavel a klávesák Johan Ladislav, takže klávesami je materiál doslova prešpikovaný. Nejde však o model, ktorý reprezentujú speedové kapely z románskych oblastí, kde sa gitary obyčajne strácajú pod klávesovým kobercom. MIDNIGHT SCREAM odhadli tú správnu dávku a hoci klávesy svojou virtuozitou často konkurujú gitare, gitarový sound sa v žiadnom prípade neposúva do úzadia. Skladby tak pôsobia atmosferickejšie, nie však bombasticky.
Album „My Girlfriend Death“ otvára pompézne keyboardové intro, ktoré príjemne navnadí na ďalšie počúvanie. Titulná skladba je postavená na gitarovo – klávesovom kontraste, kde gitara s rytmikou sú natoľko našlapané a rýchle, že klávesy dodávajú tracku jemnejšiu tvár. MIDNIGHT SCREAM majú veľkú oporu vo svojom spevákovi Ivanovi. Jeho čistý, klasický melodický vokál obohacuje každú skladbu a v prípade takej „Sinners“ alebo „If I Die Tomorrow“ sa stará o celkom nový výraz a rozmer. Tretia „When Blind Man Cries“ disponuje od začiatku speedovým drivom, mohutnými gitarovými vyhrávkami a celkovou melodickosťou. Patrí určite medzi tie najchytľavejšie. „Black Storm“ prináša so sebou závan inšpirácie značne ovplyvnenej Malmsteenom. Je zaujímavé, že virtuóznejší charakter nadobudli práve klávesy, pričom gitara im zdatne sekunduje a zabraňuje, aby skladba prerástla do prílišnej pompéznosti. Bicie a basgitara dodávajú celej kompozícii to pravé tempo a potrebnú hutnosť. Napriek tomu, že sa jedná o inštrumentálku, je v nej možné pozorovať pomyselnú dejovosť.
„Leaf From A Darkness“ sa pekne pohráva s poslucháčovými pocitmi. Jej členitosť zvýrazňuje kvalitný spev a melodická gitara umocnená klávesovou atmosférou. Vďaka častému striedaniu dynamiky skladba postupne graduje a to tak intenzívne, že som sa v jej závere neubránila zimomriavkam. Nasledujúca „Holy Celebration“ v sebe nezaprie thrashové prvky. Ostré bicie a gitary s malými klávesovými zábleskami sa navzájom dobre dopĺňajú a pôsobia nevšedne. „Better Bells“ postavená na thrashovom základe obsahuje jemné náznaky progresivity, vďaka čomu trochu vyčnieva medzi ostatnými skladbami. Predposledný track „Sinners“ je vynikajúcim príkladom prelínania speedu s thrashom. Pomalší úvod vystriedajú thrashovo naladené gitary a bicie, ktoré razom naberajú rýchle tempo bojujúce so speedovým klávesovým vírom. Bokom nesmie ostať ani spevácky výkon, dodávajúci ten správny feeling. V poslednej „If I Die Tomorrow“ skvele korešponduje melodická gitara s naliehavým, tiahlym spevom za účasti ľahkého klávesového podmazu.
Nebojím sa povedať, že MIDNIGHT SCREAM na svojom počine našli nové smerovanie pre speed a thrash metal. S veľkým citom dokázali spojiť prvky oboch klasických metalových štýlov, pričom nezabudli na melodiku a nápadité využitie keyboardov. Ostáva len dúfať, aby aj v budúcnosti pokračovali v podobne originálnom smerovaní, aké nastolili týmto albumom.
10 / 10
Ivan Bozó
- spev
Pavel Ďuriš
- gitara
Miroslav László
- basgitara
Renáto Sanda
- bicie
Johan Ladislav Gilánik
- klávesy
1. Johan’s Wool
2. My Girlfriend Death
3. When The Blind Man Cries
4. Black Storm
5. Leaf From A Darkness
6. Holy Celebration
7. Better Bells
8. Sinners
9. If I Die Tomorrow
War Never Changes (2009)
Shadowplay (2007)
The Storm Is Just Coming (2004)
My Girlfriend Death (2002)
My Girlfriend Death (vlastný náklad) (2001)
Midnight Scream (demo) (2000)
Na slovenske pomery kde ostatní sa snažia kopírovať jeden od druhého tak tato kapela vytrča o dva hlavy vyšie z radu. Síce to není de luxe ale spokojným hlasom môžem povedať že oproti ostatným kopirakom sú originálny jedine čo my tam nesedelo bol miestami utopený hlas speváka medzi ostatnými nástrojmi.
Španělé oscilují od příjemně melodického progresivního metalu až po trochu kýčovitý crossover, chvílemi paráda, jinde mě to nutí přivřít oko. A teď co s tím? První dvě skladby jsou každopádně skvělý.
Pomalu se nám blíží neslavné výročí výbuchu černobylské elektrárny. Němci CYTOTOXIN vytahují z útrob betonového sarkofágu novou dávku radioaktivního tech BDM s vytříbeným melodicko-atmosférickým podtextem. Můj dozimetr ukazuje 8/10. Jak jste na tom vy?
Deska pro ty, kteří svá křehká srdce marně chrání nebezpečným křivákem. Deska pro ty, pro které je slovo „post“ důležitější než slovo „black“. Deska pro ty, kteří rádi smířlivé polohy někde mezi HARAKIRI FOR THE SKY a WALDGEFLÜSTER.
Pořád si říkám, jakou bramboračku ze všech těch postav musí mít člověk, který nečetl knihy. Samozřejmě toho bylo dost ošizeno, zkráceno, vynecháno, to by ani jinak nešlo, každopádně seriál jako takový drží. A vlastně jde o docela pěkné nenáročné podívání.
Australská chrlička nahrávek pokračuje v krasojízdě. Je to sice o něco svižnější, na druhou stranu na tvůrčím procesu jejich progresivního popíku nic nezměnili, takže to vlastně i dost splývá. Ale jo, pořád se to dá poslechnout se spíše příjemnými pocity.
Nový singl Španělů je totální osmdesátková pecka plná vzrušujících melodií a fistulí. Jistě to zatím neříká nic konkrétního o celém chystaném albu, ale ten pocit, když mu člověk opakovaně naslouchá, ten snad ani nejde slovy popsat. Doufám ve velké věci!
Jako by se Australané chtěli vymezit proti baladické rozvláčnosti, kterou vykazovala jejich poslední tvorba. "The Harmony Machine" je energičtější a současně uvolněnější, ale přes značnou intenzitu plyne příliš samozřejmě. I tak je první dojem slušný.