MUCKY PUP ešte existujú? Prekvapivá správa, že sa títo priekopníci happy hardcore z New Jersey ešte k tomu chystajú aj na európske turné, pričom sa zastavia dokonca aj v našich končinách, síce nerozbúrila nejaké veľké ohlasy, no nakoniec prilákala do útrob košického klubu Collosseum asi päťdesiat fanúšikov, väčšinou pamätníkov. Ak niekto očakával väčšie davy, tak ho možno smelo označiť ako nenapraviteľného optimistu, čo v prípade organizátora koncertu berte ako pochvalu.
Ako prví sa predstavili Prešovčania SAPROPHYTE, ktorí svoje kvality rozbalili pred publikom, ktoré len ľahko presahovalo počet prstov na rukách jednej osoby. Ak si dobré spomínam, tak naposledy som túto bandu videl hrať niekedy v roku 2004. Odvtedy sme všetci už trochu zostarli, SAPROPHYTE mierne prekopali zostavu a inak sa toho veľa nezmenilo. Prešovčatá aj dnes, tak ako pred rokmi, drtia svoju verziu „melodického“ hardcore s dvoma vokálmi. Pestrá zmes tvrdej gitarovej muziky, dynamiky a zmien pôsobí koncertne výborným dojmom, len škoda, že v tomto prípade chýbala hustá atmosféra pod pódiom, ktorá je pri takejto muzike viac ako nevyhnutná.
Po prestávke na pódium vyšla štvorica pod vedením frontmana Chrisa Milnesa, ktorý je zároveň aj zakladajúcim členom zoskupenia. Keď som u SAPROPHYTE spomínal zmeny, tak u MUCKY PUP boli tieto ešte viditeľnejšie. MUCKY PUP už nie je skupina mladých zábavychtivých tínedžerov. Pánom po štyridsiatke zostal zmysel pre humor a dobrú zábavu. Chlapi si koncert viditeľne užívali a aj napriek slabej návšteve podali obdivuhodný výkon. Samozrejme, že sme sa nedočkali ničoho nového - gro produkcie pochádzalo z prvých dvoch albumov skupiny, ktoré vyšli v rokoch 1987 a 1988.
Chris, okrem nacvičených scénok medzi skladbami, s vďakou jemu vlastnou reagoval aj na podnety z publika, a tak sme sa dočkali aj „skladby na želanie“. Ktosi z publika sa dožadoval skladby „Mr. President“, ktorú skupina kedysi zložila na „počesť“ Ronalda Reagana. Keďže ju ale nemala v playliste, tak sa najprv Chris poradil s kolegami a následne ju odpálili aj s osobným venovaním pre dožadujúceho sa fanúšika. Okrem vlastných skladieb siahli MUCKY PUP aj do tvorby iných skupín, najprv odohrali „Running Free“ od IRON MAIDEN a tesne pred koncom potešili fanúšikov prerábkou „Mother“ od DANZIG. K posledne menovanej piesni sa Chris aj patrične ošatil, parodujúc look Glenna Danziga - došlo aj na trhanie trička a odhalenie tukom vypracovanej hrude.
Podobne s prehľadom, gráciou a humorom reagoval Chris aj na impertinentné výkriky a poznámky z hľadiska. Okrem zmyslu pre humor a Chrisovej interakcie sme sa dočkali aj excelentného zvuku a výborných muzikantských výkonov, ktoré síce mali aj svoje chybičky, ale MUCKY PUP nie sú DREAM THEATER, no nie? Za vrcholy večera môžem smelo označiť odrhovačky ako „Nazichizm“ „3 Little Pigs“, „Hippies Hate Water“ a „U-Stink-But-I-♥-U“. A samozrejme, aby som nezabudol na „The Skinheads Broke My Walkman“, ktorú im pomohla odohrať pekná deva, pričom ju Chris predstavil ako slečnu predávajúcu ich tričká (mimochodom, zahrala si na valche alias rajbačke). Na „Hippies Hate Water“ si okrem ostatných schuti zaskákal aj spievajúci predavač, ktorý tento song kedysi dávno (2001) s veľkým úspechom predviedol spolu so skupinou NOSTRUM na festivale v Myslave. Dokonca došlo aj na na stagediving, čomu by asi neuveril nikto, kto tam nebol, pri tak riedkom počte ľudí pod pódiom.
Nakoniec, aj napriek neveľkým očakávaniam, som sa dočkal výborného koncertu, ktorý síce nepriniesol nič nového, ale bol plný dobrej zábavy, výbornej muziky a príjemnej nostalgie. Aj napriek skoro prázdnemu hľadisku, jediná vec ktorá naozaj vadila a poriadne išla na nervy, boli bezohľadní fajčiari, znepríjemňujúci svojim hlúpym zlozvykom život nám nefajčiarom.
Fotografie: Ján Košč
Fotogaléria: Ladislav Schurger
