Zatial nedam hodnotenie, pretoze som album pocul len dvakrat. Som prijemne prekvapeny. Hoci, ako sa spomina v recenzii, co sa tyka gitarovej hry, nie je to drasticka zmena, ale je tam citatelna inakost, hlavne co do struktury. Par momentov je vyslovene neskutocnych a som sam prekvapeny, ze si vobec Ozzy dovolil takyto progres (samozrejme v jeho ponimani). Facku dostava strojovy a nudny bubenik, dalsia leti zvukarovi za nazvucenie tohto nastroja a sem tam hlupe a zbytocne spomalenie ale tuc tuc disco. Hoci ziaden pevecky zazrak tento album nie je, pocitam, ze alchymisti v studiu mali co robit, aby aspon toto dostali z dochodcu Ozzyho. Cely tento album treba brat ako produkt sikovnych muzikantov, zvukovych inzinierov a vychcanej Sharon. Ozzyho vklad tipujem tak akurat pri vydavani tonov pomocou hlasiviek a asi autorsky vklad vo forme stupidnych textov. Inak fajn, dobre sa to pocuva a hlavne to uz nie je ta streotypna hoblovacka v podani Zakka ako na poslednych 2 albumoch. Ozzy corp., mas u mna bod.