Nielen vydať kvalitné hudobné dielko, ale aj pripraviť dostatočnú promo kampaň, v ktorej nesmú chýbať živé vystúpenia, sa rozhodli veličiny thrashujúceho metalu KREATOR a švédskou death-melodickou školou nasiaknutí DARK TRANQUILLITY.
Za predskokanov im vydavateľská stajňa dohodila mladých a talentovaných Maďarov EKTOMORF a k balíčku služieb pridali aj dánsku úderku HATESPHERE.
Na svojej vyše mesačnej púti po Európe si dopriali zastávku aj v srdci Rakúska, vo Viedni.
Koncert HATESPHERE sme až na dve skladby („Disbeliever“, „Bloodsoil“) prepásli. Bola to asi aj chyba zo strany organizátorov, ktorí, predpokladám, začali púšťať do vnútra neskôr, ako mali. Vzhľadom na rakúske pomery nadpriemernú návštevnosť (náš odhad 850) chvíľu trvalo, kým sme sa do klubu prepasírovali. Na základe dvoch skladieb je ťažké urobiť si objektívny názor, ale ich thrash v škandinávskom duchu neznel vôbec zle. Aj keď vokalista Jacob Bredahl svojim krátkovlasým imidžom so šiltovkou viac pripomínal amerického hardcore harcovníka.
Nenadarmo po Dánoch siahlo vydavateľstvo SPV, ktoré momentálne uviedlo na trh ich EP „Killing“.
Kompletný playlist: „Vermin“, „Deathtrip“, „Murderous Inferno“, „Insanity“, „Arise“, „Only The Strongest“, „You Are The Enemy“, „Disbeliever“, „Bloodsoil“
EKTOMORF, kapelka, ktorá sa vďaka zmluve s Nuclear Blastom dostáva stále viac a viac do popredia, ponúkla podľa svojich vzorov MACHINE HEAD & SEPULTURA thrash strihnutý hardcoreom. Po hudobnej stránke teda nič nové pod slnkom. Vokalista a zároveň gitarista Zoli Farkas bol na pódiu zosobnením čírej energie. Nepretržitými výzvami k skákaniu dokázal obecenstvo v momente strhnúť na svoju stranu. EKTOMORF dokonca občas bývajú zrovnávaní so SOULFLY, ale vplyv novodobých Cavalerovcov sa dal postrehnúť snáď len v úvodnej skladbe „I Know Them“. Muzika je to skôr na živé hranie a veľmi dobre si ju dokážem predstaviť ako odľahčenie v rámci nejakého metalového fesťáku.
Maďarskí Rómovia sa svojím pôvodom vôbec netaja, práve naopak, jednotlivé songy svojho setu pretkávali etno vsuvkami rómskeho folklóru. Na dôvažok zaradili aj osobnú spoveď v podobe skladby „Gypsy“. Veľmi srdečne zneli aj „From My Heart“ či „Only God“ a celkovo celý ich prejav sa niesol v duchu štipľavého maďarského temperamentu.
Kapela existuje už od roku 1996 a za ten čas nahrala niekoľko albumov, ale dalo by sa povedať, že prerazila až s minuloročným počinom „Destroy“. Predskakovanie na európskom turné KREATOR využíva zároveň aj ako promo k svojej novinke „Instinct“, ktorá sa na trhu objaví v marci tohto roka.
DARK TRANQUILLITY pôsobili oproti Maďarom veľmi atmosfericky, čím sa postarali o dokonalú štýlovú zmenu. Úvodná „The Treason Wall“ znela vďaka zlému zvuku, spôsobenom asi prítomnosťou kláves a samplov, minimálne o triedu slabšie ako na albume „Damage Done“. Prvotný, rozpačitý dojem sa rozplynul asi pri štvrtom fláku „White Noise / Black Silence“. S pribúdajúcimi skladbami sa zvuk priebežne vylepšoval. Ako som sa dočítala na internete, DARK TRANQUILLITY nemajú zvukovú stránku na tomto turné celkom zmáknutú. Menšie zvukové výkyvy, objavujúce sa počas celého setu, tento fakt len potvrdili. Publikum najviac hecoval spevák Mikael Stanne, na Švéda až nezvyklo usmievavý. Snáď ešte na basákovi Michaelovi Niklassonovi bolo badať, že si koncert užíva. Prejav zvyšku súboru pôsobil dosť chladne, ako keby sa ich hranie ani netýkalo. Ich vystúpenie dosiahol najväčšie grády uprostred setu, ktorý trval zhruba trištvrte hodinu. Potom začali jednotlivé skladby akosi splývať jedna do druhej. Sólové party si gitaristi Martin a Niklas podelili 2:1. Pričom Niklasov jednostrunový prstoklad mi miestami vyčaril úsmev na tvári. Na mierne negatívnom dojme sa podpísala aj divoká svetelná show, pri ktorej roztancované svetlá akurát dobre ťahali oči.
Kompletný playlist: „The Treason Wall“, „Lost To Apathy“, „Through Smudged Lenses“, „White Noise / Black Silence“, „The New Build“ , „The Wonders At Your Feet“, „Scyte, Rage And Roses“, „Punish My Heaven“, „My Negation“, „Of Chaos And Eternal Night“.
„Mighty KREATOR“, ako ich nazval Mikael z DARK TRANQUILLITY, predchádzajúce kapely doslova prevalcovali. V ich koncerte bolo všetko premyslené do najmenších detailov. Ako prvé do očí snáď každému udrelo nádherné veľké plátno s motívom nového albumu. Zvuk, tak ako sa na hviezdu večera sluší a patrí, bol spomedzi štyroch kapiel najlepšie nastavený. Celkovo či už parostroj, zvukové alebo svetelné efekty boli oproti predchádzajúcim kapelám na neporovnateľne vyššej úrovni.
KREATOR neostali svojmu menu stvoriteľov, či pokračovateľov európskeho thrash metalu nič dlžní. Do svojho playlistu napratali všetky najjagavejšie perly ich doterajšej kariéry, pričom samozrejme nezabudli aj na skladby z aktuálneho albumu „Enemy Of God“ (dohromady ich zahrali 5). Ako už býva zvykom, album „Endorama“ s prehľadom odignorovali. Hneď dva úvodné šlehy „Enemy Of God“ a „Impossible Brutality“ patrili novinke. Po nich prišiel šialený vír „Pleasure To Kill“, pri ktorom zatočili hlavami tí skôr narodení. Mille vystupuje ako skutočný thrashový frontman, slová plné proklamácii a hesiel, medzi riadkami nejaké to poďakovanie v materskej nemčine. Patrične nasrdené pózy a Jackson Flying V vo vzduchu nad Milleho hlavou. Zbytok súboru je už na pohyb trošku lenivejší; basák Christian má presne vytýčené miesto na pódiu, no sem–tam sa nezdrží a poriadne potrasie hlavou. Ešte stále novic na poste gitaristu, Sami, prísne stráži svoje sólové party a zmôže sa nanajvýš na nejaké tie úkroky stranou a decentný headbanging.
Milleho verný supútnik, bicman Ventor, je naopak ako utrhnutý z reťaze. Do svojej hry vkladá celého človeka a pritom si stihne zanôtiť tradičnú „Riot Of Violence“. V dvoch troch momentoch sa mu dokonca v zápale hry podarilo vypadnúť z rytmu.
Keď pôsobivé červené svetlo zamieri na Milleho, nastáva prvý z vrcholov ich setu, dávka extrémnej agresie „Extreme Aggression“. Druhým vrcholom bol pre mňa záver riadneho setu v podobe nezabudnuteľnej „Betrayer“.
Po 16-tich neskutočných thrashových bombách sa kapela lúči s obecenstvom.
Nasledujúce skandovanie nemá konca kraja a s pribúdajúcim časom naberá na intenzite, až kým nezaznie pôsobivé intro k skladbe „Terrorzone“ a po nej „When The Sun Burns Red“ z úspešného albumu „Coma Of Souls“. Ešte pár známych koncertných songov a ... záver, ktorý sa niesol pod heslom: „It´s time to raise the flag of hate!“. Davom vyžiadaná „Flag Of Hate” sa nenápadne zjednotí s „Tormentor“ a nastáva definitívny koniec.
Pozdravy, poďakovania a prísľub že sa v blízkej budúcnosti uvidíme znova.
Čo dodať? ...Už teraz sa teším.
Kompletný playlist: „Enemy Of God“, „Impossible Brutality“, „Pleasure To Kill“, „Phobia“, „Patriarch/Violent Revolution“, „World Anarchy“, „Renewal“, „Suicide Terrorist“, „Extreme Aggression“, „People Of The Lie“, „Voices Of The Dead“, „All Of The Same Blood“, „Riot Of Violence“, Terrible Certainty“, „Reconquering The Throne“, „Betrayer“, „Terrorzone“, „When The Sun Burns Red“, „Ripping Corpse“, „Love Us Or Hate Us“, „Flag Of Hate/Tormentor“
Foto ilustračné, zdroj webovské stránky kapiel
Petra, Jeremy