Nie je mnoho nahrávok, ktoré by ma dokázali dokonale pohltiť. Absolútna temnota doslova sála z prvého čierneho albumu SUNN O))), projektu vzdávajúcemu hold kultovým zosilňovačom rovnakého mena a značky, ale hlavne žijúcej legende drone doomu, EARTH (a ich albumu „Sunn Amps And Smashed Guitars“).
Trvalo noc, kým som uveril, tak znie názov skladby, nasledujúcej po krátkom intre „Sin Nanna“. „It Took The Night To Believe“ je fascinujúcim ostrovom zvrátenej hitovosti v oceáne tekutého asfaltu; znekľudnujúca linka blackmetalovej gitary (blackové tempo však treba vydeliť desiatimi) má efekt cirkulárky zarezávajúcej sa priamo do miechy. Prienik nepríjemného a prítažlivého, hnusu a fascinácie, prechádza celým „Black One“. Dvanásť čisto čiernych strán obsahuje booklet; bez skĺznutia k akýmkoľvek klišé je toto CD uceleným umeleckým dielom. Preto by bolo mimoriadnym omylom považovať zdanlivo amorfné chuchvalce rozväzbených gitár za zmätok, za nezmyselnú slepú uličku hudby. Kým vyše desať rokov staré diela priekopníkov z EARTH sú o nevybrúsenom objavovaní toho, čo sa zo zosilňovačov Sunn a rozbitých gitár dá vylúdiť, SUNN O))) nebezpečne siahajú po vrchole. Participácie Orena Ambarchiho (vo svojej vlastnej tvorbe zastrešenej labelom Touch experimentuje s netradičnými formami hry na gitaru), hlukára Johna Wieseho a výrazných postáv amerického blackmetalového undergroundu Malefica (XASTHUR), Wresta (LEVIATHAN) vystriedali vklad noiseového guru Merzbowa či Attilu Csihára (MAYHEM, ABORYM) na predošlých doskách a zase dodali SUNN O))) punc príslušnosti k istej, naprieč scénami a komunitami akceptovanej elite.
Aj keď sa tomuto štýlu vraví drone či sludge doom, „Black One“ je jasnou a priznanou poctou blackmetalu, žánru, ktorého najchorobnejšiu i najexotickejšiu tvár systematicky skúma hyperaktívny Stephen O´Malley, mediálne známejší z dua SUNN O))). „Cursed Realms (Of The Winterdemons)“ je „coverom“ IMMORTAL – a to takým, pri ktorom originál vyzerá ako zlý vtip. Valcujúce tempo, podladené väzbiace gitary, trvalá absencia bicích a chorobný hlas spolu so zvukmi evokujúcimi hvízdanie metelice sú temnejšie a „chladnejšie“ než desať „Battles In The North“. „CandleGoat“ je dokonca skladba postavená na texte jedného z najznámejších metalových samovrahov, Deada z MAYHEM. A šestnásť minút trvajúca „Báthory Erzsébet“, na vinylovej verzii zaberajúca celú poslednú stranu dvojplatne, je o blackmetale už podľa názvu. Vokály klaustrofóbiou trpiaceho Malefica nahrávané v pohrebnom voze, dokonca priamo v rakve, predošlú vetu desivo podčiarknu.
Ťažko ďalej popisovať hudbu; na rozdiel od jej tradičného vnímania rezignujú SUNN O))) na tempo aj melódiu (česť vyššie spomenutej výnimke), po svojom redefinujú vnímanie času. Rovnako ako personálne a ideovo spriaznení KHANATE dookola skladajú a prevracajú jediný riff, každým opakovaním trochu iný, hlasnejší či tichší, vo finále drtivý a mohutný (bolestivé závery „Cursed Realms“ a „Orthodox Caveman“ vystriedané ambientne jemnou linkou sú skvelé). SUNN O))) do bodky zaznamenávajú proces hniloby a rozkladu tradičného songwritingu. Extrémne upozadené vokály hosťujúcich perzón sú „len“ ďalším nástrojom, súčiastkou v desivom stroji v továrni na atmosféru.
Nelogickosť, chaos, pocity nezmyselnosti či beznádeje vplávajú do mysle snáď každého, kto si „Black One“ vypočuje prvýkrát. Na tejto nahrávke zdanlivo nie je nič, čoho by sa ucho mohlo zadrapiť. Je ako tma v nočnom lese, tma, z ktorej začnú vyliezať príšery akonáhle si na ňu vaše oko zvykne.
Nechcel by som, aby sa mi táto doska snívala.
„Maximum Volume Yields Maximum Results“
