Boli to Košice, kde v prvej polovici 90. rokov 20. storočia vznikla najväčšia extrémne metalová scéna, ktorá prežíva do súčasnosti. Skupín je menej než kedysi, tie zakladajúce, odchádzajú na odpočinok rýchlejšie, než nové stíhajú nie že vznikať, ale hlavne o sebe dať vedieť mimo mesta.
Košickým hlavne deathmetalovým, ale aj grindcoreovým výbuchom bol rok 1992, kedy extrémnych spolkov, počas rokov ďaleko prerastajúcich lokálny rozmer, vzniklo hneď niekoľko. Jedným z nich bolo skraja roku 1992 zoskupenie FORGOTTEN, po niekoľkých mesiacoch premenované na ERYTROSY, čo bol dobrý nápad už len preto, že nový názov bol o dosť originálnejší, údernejší a lepšie vystihoval hudobné smerovanie skupiny, ktorým bol brutálny death metal vtedajšieho amerického štýlu. K tomu vzniklo žánrovo absolútne presné logo, myslím že nápad aj s prevedením mi zabral dokopy tak desať minút.
Demo „Disintegrating Inborn Imagination“ z roku 1994 na skupinu upriamilo záujem MAP, ktorí jej ponúkli vydanie ďalšieho materiálu. Tým sa ERYTROSY stali prvou tunajšou metalovou bandou, ktorá svoj album mala vydaný na CD. Dnes už sotva máte predstavu o tom, čo vydanie strieborného kotúča u vydavateľstva, a podľa možnosti bez vlastného finančného prispenia (na Slovensku v ;tých časoch ale jasná utópia), znamenalo. Bol to splnený sen, ktorý vás dostal medzi „naozajstné“ skupiny, medzi tie, ktorých nahrávky ste si doma z CD stáčali na kazety. Skrátka CD bolo (pre mňa stále je a bude) najdôstojnejším (death)metalovým nosičom a odmenou za často dlhoročný „boj“ na scéne.
„Incomplete Minds“ z roku 1996 prináša deväť skladieb na ploche necelých 31 minút. Úvod obstará industriálne ladené intro „Inside Collapse“ a potom sa už na poslucháča valí slovenská odpoveď na zaoceánske dianie v štýle známom ako brutal death metal. Odpoveď viac – menej aktuálna, ERYTROSY tu hrajú to, čo Američania v tom istom čase, na základe toho, čo bolo vymyslené už pár rokov predtým. A miesto rozpačitého pokusu o napodobnenie amerického death metalu je tu nahrávka, ktorá by aj za Atlantikom patrila k tomu lepšiemu prinajmenšom v rámci undergroundu, ktorým nakoniec BDM stále bol. Zvuk z Exponentu dobovým štandardom zodpovedá a viac než počúvateľný je (na rozdiel od niektorých iných produktov „slovenského Morrisoundu“) aj dnes – keď nič iného, je hutný, vyvážený a hlavne deathmetalový. Konkurencieschopné (je rok 1996) sú aj výkony hudobníkov, ktorých priemerný vek bol cca 21 rokov.
Pochvalu si zaslúži aj obal, poloabstraktná koláž zdeformovaných humanoidných figúr, neidentifikovateľných biologických štruktúr a iných elementov vydolovaných z hĺbky podvedomia. Do istej miery korešponduje so žánrovo poplatnou textovou stránkou, na rozdiel od polopatistickejších CANNIBAL CORPSE a spol. skôr v rovine nie celkom zrozumiteľných vízií, v ktorých išlo asi hlavne o to, aby v nich bolo čo najviac „múdro a zložito“ znejúcich patologických, anatomických, medicínskych a podobných termínov.
Hudobne je „Icomplete Minds“ viac než čokoľvek iného pomerne zjavný „CANNIBAL CORPSE worship“, inšpirácia v prvom rade albumom „The Bleeding“ je tu neodškriepiteľná, a to nielen vďaka vokálom v štýle „čo by na to povedal Chris Barnes“. Skrátka si chalani napočúvali nápady z Buffala, k tomu nejaký ten SUFFOCATION a CARCASS, a na ich základe vymysleli ďalšie, vlastné. Vymysleli ich dobre, hudba samozrejme znie veľmi povedome, ale prinajmenšom ako dôkaz toho, že „toto dokážeme aj u nás“, slúži výborne. A ani vonku sa každému nepodarí debutovať s takýmto dotiahnutým materiálom. Čo si pamätám, v dobe keď bol „Incomplete Minds“ aktuálny, zbieral po svete hlavne pozitívne ohlasy.
Ťažko povedať, ako by vyzeral ďalší album v tejto zostave. Nedozvieme sa to, na druhom, žiaľ zrejme definitívne poslednom albume „Delights“ z roku 2001 už figuroval len jeden jej člen, gitarista Stano Lastivka, tu už aj ako vokalista. ERYTROSY sa tu BDM nespreneverili, sú akurát tak lepší, vyhranejší a originálnejší. Niekedy potom ešte vzniklo štvorskladbové promo, dostupné snáď len na fanúšikovskom profile kapely. Sľubovalo možno najprepracovanejší a najbrutálnejší materiál, aký by poriadne zažiaril nielen na domácej scéne, k nahratiu celého albumu však nanešťastie nedošlo. Ich kapitola je však už niekoľko rokov uzavretá, Stano hrá v KILLCHAIN a ostatní hudobníci z čias debutu už len doma spomínajú, že tiež sa kedysi na svet pozerali z pódia.
