Vždy som sa čudoval ľuďom, ktorí sa počas letnej dovolenky vracajú stále na tie isté miesta. Mestá, pláže, reštaurácie, kaviarne... prečo to potrebujú? Prečo nechcú objavovať niečo iné? Keď som teraz už sedemnáste leto môjho života kráčal ulicami bájnej vojenskej pevnosti Josefov, vnímal tie dôverne známe miesta, zákutia, vône, smrady, vzdialený hluk koncertu, bolo mi jasné, že som úplne rovnaký – všetci potrebujeme takéto duševné kotvy. Či je to stará známa pláž alebo hlučný metalový koncert, na tom vôbec nezáleží.
Warm-up ako sa patrí
Už utorkový zahrievací deň javil všetky známky plnohodnotného festivalového diania. Bolo to vlastne veľmi podobné minulému ročníku, ktorý sa preslávil maratónom piatich hracích dní. Tentokrát to síce bolo zúžené na oddychovú lúku a tretie z veľkých pódií v zadnej časti areálu, ale hustota pohybu festivalových návštevníkov robila prudký dojem regulárneho začiatku letného metalového sviatku. To je vždy skvelá správa pre prvé kapely, ktoré si zahrajú pred tisíckami fanúšikov z celého sveta hladných po kvalitnom hluku. S veľkým prehľadom sa ponúknutej šance zhostila slovenská stálica ADACTA. Fantastický zvuk dal vyniknúť ich obludnému mixu švédskeho a britského death metalu starej školy s prehnitými koreňmi slovenského punku a crustu.
Je tu veľa žien!
Zaujímavým sociologickým postrehom pre tento ročník Brutal Assaultu je pre mňa nadmerný výskyt žien. Je to veľmi pôsobivé a miestami až neuveriteľné. Dokonale sa to vymyká zaužívanej kvóte 70/30 či dokonca 75/25 v prospech mužského osadenstva. Otázkou teraz je, čo tento potešiteľný fakt spôsobilo. Kapely ako BEARTOOTH alebo WHILE SHE SLEEPS v súpiske festivalu? To asi nie, veď v minulosti tu hrali BRING ME THE HORIZON či PARKWAY DRIVE a nič podobne signifikantné sa nedalo sledovať. Možno je to aj v snahe organizátorov o neustále rozširovanie pohodlia návštevníkov. Väčšie množstvo splachovacích toaliet, zakrývanie toitoi búdiek drevenými zábranami, vytváranie väčšieho súkromia a pohodlia... jednoducho robiť z Brutal Assaultu civilizované miesto a nie veľkú smradľavú sósidž párty.
New York nikdy nesklame
Hudobné dianie čoraz častejšie prináša efekt malého Hellfestu – musíte sa rozhodovať, prebiehať, trpieť z toho pretlaku všetkého, čo ste mohli a chceli vidieť a nemohli, lebo sa jednoducho nedokážete rozdvojiť či roztrojiť. Máme za sebou polovicu festivalu a ja som nevidel jediný koncert na znovu funkčnom Octagone a aj ambientný KAL som navštívil iba na pár minút. Na druhej strane, prečo potrebujem dvadsiaty raz vidieť AGNOSTIC FROST? A prečo sa zase tak teším na pôvodnú zostavu BIOHAZARD, keď by som mohol objavovať nové, menej známe mená? Opäť tieto zásadné filozofické otázky festivalového návštevníka. NYHC nikdy nesklame, oba koncerty mali neuveriteľnú silu. Keď Roger Miret ďakoval svojim fanúšikom za podporu počas jeho boja s rakovinou, aby vzápätí nakopol celú kapelu k hymne „Gotta Go“, došlo aj na slzy dojatia. BIOHAZARD boli o deň neskôr ostrí, nadupaní a nekompromisní – aký to rozdiel s ich prvým vystúpením v pôvodnej zostave na Brutal Assaulte v roku 2009, ktoré bolo skôr jednou veľkou párty.
Čaro ranných koncertov
Ani si už nespomínam, pred koľkými rokmi som bol vo festivalovom areáli takto skoro dopoludnia. Prvý koncert na jednom z hlavných pódií odpálili vo štvrtok o 10:30 americkí CAPRA a práve oni boli tou hlavnou motiváciou na skorší príchod. Veľmi dobrá voľba. Zneli mi ako chytľavá koláž vplyvov ROLO TOMASSI, CODE ORANGE a mäkších WALL OF JERICHO a som si istý, že meno CAPRA ešte budeme veľakrát počuť.
Dôkazom, že na Brutalčeku nehrávajú slabé kapely, boli hneď nasledujúci COBRA THE IMPALER z Belgicka – pre mňa osobne zatiaľ najpríjemnejšie prekvapenie tohto ročníka. Je také osviežujúce počuť medzi všetkými tými extrémnymi kapelami skutočného speváka! A navyše aj s vtipným moderovaním: „Keby sme v tejto chvíli hrali na bežnom festivale pre obyčajných ľudí, nebolo by tu takto o jedenástej ani nohy. Ale vy nie ste obyčajní ľudia, vy ste metalisti!“
Dávam si záväzok aj do budúcich ročníkov, musím absolvovať čo najviac „ranných“ koncertov.
Mesto a festival
Veľa sa pred týmto ročníkom hovorilo o novom vedení mesta a komunikácii s organizátormi festivalu, obmedzovaní parkovania a ďalších obštrukciách. Brutal Assault priniesol nové priestory pre stanovanie aj parkovanie, odľahčil miestne komunikácie. Mesto výrazne obmedzilo stánkový predaj v uliciach, čo spôsobilo, že festival sa mimo Pevnosť prelieva len minimálne. V uliciach nezažívate jarmočný hluk, obyvatelia Josefova zažívajú oveľa pokojnejšie festivalové dni ako v minulosti. Je badateľné, že si obe strany vyšli v ústrety a že sa našiel zdravý kompromis. Snáď to takto zostane aj naďalej.
Švédsko víťazí
Máme za sebou prvý polčas festivalu a za seba musím skonštatovať, že zatiaľ vedie Švédsko v pomere 2:0. IN FLAMES veľmi suverénnym spôsobom potvrdili úlohu najväčšieho favorita tohtoročnej súpisky. Nachádzajú sa na veľmi šťastnom mieste v kariére. Ich viac americká ako severská zostava funguje ako dobre namazaný stroj a počas celého ich koncertu som premýšľal, čo urobil Anders so svojím hlasom, že po rokoch znie takto fantasticky. Krásne a uvoľnené vystúpenie plné nových i pradávnych hitoviek.
MESHUGGAH vytvorili v stredu večer zásadný problém pre celý tohtoročný Brutal Assault. Už v priebehu ich setu bolo jasné, že ktokoľvek sa ešte postaví na rovnaké dosky po nich, bude pôsobiť nedostatočne a neúplne. Videl som ich veľakrát, koncert v bratislavskom MMC bol doteraz s prehľadom na pomyslenom vrchole, ale to, čo stvárali tento rok v Pevnosti, nemá obdoby. Takýto komplexný vizuálno-estetický a zvukový zážitok som nečakal ani v najbesnejších snoch. Ako keby pristála kozmická loď a votrelci, čo z nej vystúpili, nás prinútili počítať a kývať hlavou v tých šialených rytmických kombináciách. Keď Thomas Haake po tomto všetkom zišiel od svojej bicej mašinérie na kraj pódia bližšie k divákom, vyzeral ako keby celý ten čas len sedel a popíjal espresso niekde v kaviarni. Neskutočné.
Ale dnes nás ešte čakajú ZEAL&ARDOR, LLNN či WIEGEDOOD a zajtra OBSIDIOUS, CALIGULA’S HORSE, DEICIDE (konečne!), ANAAL NATHKRAKH a veľa, veľa ďalších. Druhý polčas určite prinesie veľa zvratov a prekvapení. Vidíme sa v Pevnosti!
Fotografie: Facebook Brutal Assault
